Smútok, ktorý zavládol včera v Žiline, umocnil sychravý jesenný deň. Tamojší obyvatelia sa spolu s najbližšími Daniela Tupého lúčili s týmto beštiálne zavraždeným mládencom, ktorý sa stal obeťou neofašistov. „Mal iba 21 rokov          a veľmi, veľmi  túžil žiť,“ smútila cez slzy jeho blízka známa, jedna zo stoviek tých, ktorí Daniela prišli odprevadiť na poslednej ceste. Daniel bol študentom filozofie, humanista a predovšetkým pacifista. Žiaľom zlomená matka Janka, zúfalý otec Daniel a mladší brat Martin sa nemo, bez slov lúčili s najdrahším Danielom. Za všetkých, aj za Univerzitu Komenského, ktorej študentom bol, sa na smútočnom zhromaždení na žilinskom Novom cintoríne na Hradisku lúčil jeho učiteľ a kolega básnik Daniel Hevier. „Pociťoval som nie za povinnosť sa rozlúčiť s mojím študentom a s mladým, talentovaným, múdrym  a rozhľadeným samostatným chlapcom, ale chcem nahlas vysloviť želanie, aby Danielova smrť bola mementom, aby nebola nezmyselná, aby sme sa všetci prebudili,“ varoval nás všetkých Hevier.

S hlbokým žiaľom v srdciach sa rodina, príbuzní i stovky známych v žilinskom Dome smútku včera navždy rozlúčili s Danielom Tupým, 21-ročným študentom filozofie, ktorý podľahol ranám brutálneho neonacistického vraha v čierny piatok 4. novembra večer na Tyršovom nábreží v bratislavskej Petržalke. Dôvod jeho smrti? Mal dlhé vlasy a gitaru okolo krku...
Svojmu žiakovi sa prišiel ako učiteľ pokloniť spisovateľ Daniel Hevier. „Určite orgány urobia všetko pre to, aby vinníka dolapili, ale ja si sám odnášam povinnosť nebyť ľahostajný. Tú vinu, ktorú si musíme všetci rozložiť sami na seba, tak svoju časť beriem na seba,“ povedal Hevier a dodal: „Ja nie som sudca. Ale myslím si, že vrah už teraz je potrestaný, bez ohľadu na to, či ho chytia, či ho objavia, či ho zverejnia, on už teraz s tým kainovským znamením vraha bude musieť žiť. Možno ho to vynesie a urobí sa v tej svojej tlupe hrdinom, ale výčitky svedomia skôr či neskôr prídu a to bude potom ťažký život pre neho.“
Danielov o rok starší priateľ Martin za všetkých jeho známych, za jeho priateľov, za generáciu, ku ktorej Daniel patril s čistou dušou básnika, hudobníka i filozofa odkázal zo Žiliny: „Daniel žil láskou, múdrosťou a porozumením pre všetkých. Bol skutočne skvelým človekom. Keby som sa mohol s ním ešte raz stretnúť, povedal by som mu to, čo si chlapi nehovoria, povedal by som mu, že ho mám rád a že som šťastný, že som ho mohol stretnúť!“ A o tých, ktorí siahli na Danielov život jeho priateľ Maťo smutne konštatoval: „Daniela zabila ľudská hlúposť a nenávisť, hlúpy zvierací pud!“
Ján Filip