Aj olympiády sú častým cieľom hekerov

Bratislava 10. februára (TASR) - Olympijské hry sú katalyzátorom pokroku v mnohých oblastiach. Bezpečnosť nevynímajúc. Organizátorom vždy záležalo na tom, aby zaistili dokonalý komfort a ničím nerušený priebeh nielen pre športovcov a ich tímy, ale aj samotných návštevníkov.


"Olympijské hry ponúkli vždy popri úžasných športových zážitkoch aj jedinečnú prehliadku najnovších technológií, ktoré často predznamenali ďalší pokrok. Vzhľadom na značný význam technológií pre bezproblémový chod tohto podujatia, je nevyhnutné zaistenie ich bezpečnosti. Priťahujú totiž aj množstvo hekerov, ktorých cieľom je narušiť hlavné komunikačné a informačné systémy a spôsobiť chaos. Výzvy, ktoré pred nami stoja v oblasti zabezpečenia kybernetickej ochrany v tomto prípade, sú nakoniec príležitosťou, ako svetu ukázať naše schopnosti v boji proti hrozbám, ktoré nás obklopujú," povedal Mohamad Amin Hasbini, senior bezpečnostný analytik v spoločnosti Kaspersky Lab, ktorý sa podieľal na vydaní bezpečnostného sprievodcu Securing Smart Cities pre Olympijské hry (OH).

Prieskum realizovaný v súvislosti s iniciatívou Securing Smart Cities poukázal na to, čo všetko je v hre – od zabezpečenia ochrany kritických infraštruktúr cez systémy zdravotnej starostlivosti až po otázky súvisiace s ochranou životného prostredia. To všetko musí byť dôkladne manažované, aby sa vyhlo nepríjemnostiam a zabránilo potenciálnym hrozbám. Oprávnenosť obáv je na mieste aj vzhľadom na vzrastajúcu tendenciu útokov. Kým v roku 2008 bolo pri olympiáde v Pekingu zaznamenaných okolo 190 miliónov kybernetických útokov (12 miliónov pokusov za deň), v Londýne v roku 2012 to už bolo vyše 200 miliónov. Pri olympiáde v Soči v roku 2014 počet kybernetických útokov vzrástol na 322 miliónov, pričom na OH v Riu v roku 2016 to bolo až 516 miliónov útokov.

Experti, ktorí sa podieľali na zostavení Securing Smart Cities, identifikovali 10 oblastí, ktoré sú najväčším lákadlom hekerov. Sú to online rezervačné služby zabezpečujúce predaj vstupeniek, ubytovanie, dopravné služby či občerstvenie, systémy na overenie identity, turnikety a ďalšie kontrolné a autorizačné systémy, automatické obslužné zariadenia, pri ktorých hrozí ich vyradenie z prevádzky či získanie prístupu na ich ovládanie na diaľku, technológie zabezpečujúce fyzickú prevádzku dôležitých technických zariadení ako napríklad kúrenie, ventilácia, klimatizácia, výťahy, osvetlenie, dopravná signalizácia, zariadenia na filtráciu vody, monitorovacie zariadenia a pod.

Rizikovými sú aj zamestnanci či účastníci podujatia, ktorí sa môžu stať obeťou phishingových útokov, vydierania či iných internetových podvodov, ďalej infraštruktúra hostiteľskej krajiny a to napríklad dodávky vody, elektriny, doprava, bankingové služby, e-government a pod., informačné a výsledkové systémy, kde hrozí manipulácia výsledkov športových zápasov a stretnutí, systémy monitoringu športovcov, ktoré vyhodnocujú dopingové testy, ako aj ďalšie systémy na sledovanie výkonnosti športovcov. Možná je aj manipulácia systémov na analýzu dát a algoritmov používaných na predikcie pohybu a hustoty osôb a dopravy, poveternostných podmienok. Určitý stupeň nebezpečenstva predstavujú aj sociálne médiá a ďalšie verejné online komunikačné kanály, ktoré by mohli byť zneužité napríklad na šírenie falošných či poplašných správ.

TASR informovala spoločnosť Kaspersky Lab.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR