Bezdomovec mohol urobiť z invalidného rezbára milionára

Tú druhú stratil pred iekoľkými rokmi pri banskom nešťastí v Ostrave. Pred niekoľkými dňami dokončil vyše dvojmetrový reliéf Ľudovíta Štúra. Vytesával ho z 300-ročnej lipy, ktorú v Uhrovci zasadil Samuel Štúr, Ľudovítov otec. „Visel som nad ním uviazaný, aby som nespadol,“ priznáva bývalý železiar z Podbrezovských železiarní. Pomáhal si motorovou pílou, sekerou a rezbárskymi nožmi.
Umelec, ktorý má na svojom konte niekoľko unikátnych diel, ani nevie, ako sa stal rezbárom. „Prišlo to z neba,“ tvrdí. V Uhrovci, kde žije asi jedenásť alebo dvanásť rezbárov, sa všetci smiali, keď sa snažil čo-to od nich priučiť. „Trvalo mi štyri roky, kým som sa naučil ako držať figúrku medzi kolenami, ako ju upäť do zveráka a nepoškodiť,“ hovorí. Niekedy pri práci spadol, zabudol totiž, že má len jednu ruku. Ani s nožmi to nebolo jednoduché. Tie pre bežných rezbárov mu nesedeli v ruke, musel si zaobstarať špeciálne...
Velčický sa však nedal odradiť a postupne vznikali diela, ktoré doteraz žiadny rezbár s jednou rukou nevytvoril. Jeden reliéf dokonca brázdi moria na prove námornej lode. Jej kapitán prišiel až z Ameriky.
Aj sochu Bezdomovca, s ktorou sa prezentoval na celosvetovej výstave invalidných rezbárov v Indii, by chceli do zbierky mnohí ľudia. „Keby som Bezdomovcov vyrábal podľa ich želaní, už som mohol byť milionárom,“ smeje sa Velčický.
Do Uhrovca sa hrnú ľudia z celého sveta, aby pre nich rezbár s jednou rukou niečo vyrobil. Umelec však priznáva: „Neviem robiť na objednávku!“
Jožo T. Schön