Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

06. júla 2015

Jedinečnú analýzu filozofie vedúceho tria štúrovcov vytvoril Osuský



Niekoľkí slovenskí vzdelanci sa podujali na analýzu štúrovskej filozofie, predovšetkým filozofie vedúceho tria štúrovskej generácie. Jedným z nich, ...



Zdieľať
Ilustračné foto Foto: TASR/Marek Klekner
Bratislava 6. júla (TASR) - Niekoľkí slovenskí vzdelanci sa podujali na analýzu štúrovskej filozofie, predovšetkým filozofie vedúceho tria štúrovskej generácie. Jedným z nich, a najpresvedčivejším, bol Samuel Štefan Osuský (1888-1975), rodák z Brezovej pod Bradlom, ktorá je zároveň miestom jeho posledného odpočinku. Napísal filozofický triptych pod spoločným názvom Filozofia štúrovcov. Prvý diel sa volá Štúrova filozofia, druhý Hurbanova filozofia a tretí Hodžova filozofia. Dielo vychádzalo v rokoch 1926, 1928 a 1932 v Myjave tlačou Kníhtlačiarne Daniela Pažického.


Samuel Štefan Osuský bol na takýto ojedinelý výkon v dejinách našej filozofie vzdelanostne veľmi dobre pripravený. Vyštudoval Evanjelickú teologickú fakultu v Bratislave, no v mladosti sa pred oltármi dlho nezdržiaval. Ako tridsaťročný prišiel prednášať dejiny filozofie na Evanjelickú teologickú fakultu v Bratislave, keď predtým získal doktorát filozofie na Karlovej univerzite v Prahe. Tam sa zoznámil aj so základmi sociológie. Potom spoločne s Fedorom Ruppeldtom napísali dielo Slovenské dejiny a literatúra (1922), ktoré tiež vyšlo z Tlačiarne Daniela Pažického v Myjave. S touto intelektuálnou výbavou sa mohol pustiť do Filozofie štúrovcov.

Je prirodzené, že z personálneho hľadiska prvým v poradí bol Ľudovít Štúr. Filozofi i literárni historici sa zhodujú v tom, že dielo ako celok bolo „prvým monografickým spracovaním názorovej a myšlienkovej orientácie našich popredných predstaviteľov národného a literárneho života. Autor si v ňom všíma problematiku národného hnutia, otázky národnej sebarealizácie, predpoklady formovania osobností, ich životné osudy, rozoberá ich dielo a charakterizuje ideové a duchovné prúdy doby.“ V náhľadoch, skutkoch a činnostiach Ľudovíta Štúra pozorne sleduje stopy vplyvu filozofie nemeckého filozofa Hegla, ktorého dialektika ho očarila počas štúdia v Halle. Na druhej strane však vidí, ako Štúr celkom spontánne a svojím spôsobom vlastne podvedome aplikuje túto filozofiu pri napĺňaní národnobuditeľských cieľov. Už tento prvý diel Filozofie štúrovcov presvedčil nielen svojou materiálovou dôslednosťou, ale aj „pozitívnym národným a spoločenským étosom“. Autor prichádza tiež k zisteniu, že Ľudovít Štúr nebol od života odtrhnutých rojkom, ale mužom reálnych skutkov. Svoje duchovno premietal do každodennej činnosti. V jeho diele i konaní nenachádza ani náznak mesianizmu, ktorému neskôr podľahli niektorí štúrovskí básnici.

Našli sa aj kritici, ktorí spochybňovali toto dielo vzhľadom na autorovo teologické vzdelanie. No nakoniec prevládol názor, že Samuel Štefan Osuský „nie je teologizujúcim filozofom, ale filozofujúcim teológom“. O precíznosti a presvedčivosti tohto u nás ojedinelého filozofického triptychu hovorí aj fakt, že v roku 1936 vyšlo v druhom vydaní ako jeden knižný celok.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Bratislavská pešia zóna sa vyprázdňuje
<< predchádzajúci článok
Grécko by malo za svoju nezodpovednosť niesť dôsledky, tvrdí Bugár