Jánošík z filmového plátna - Paľo Bielik

BRATISLAVA 22. apríla (WEBNOVINY) - Od úmrtia zakladateľa slovenskej kinematografie Paľa Bielika uplynie v stredu 23. apríla 25 rokov. Česko-slovenskú kinematografiu obohatil ako herec, režisér a scenárista. Priekopník slovenskej kinematografie Paľo Bielik sa narodil 11. decembra 1910 v Senici, dnešnej časti Banskej Bystrice. Po skončení odbornej kovorobnej školy v rodnej Banskej Bystrici pracoval ako kreslič, montér či predavač. S hereckou kariérou začínal ako ochotník v Banskej Bystrici. Ako divadelného Jánošíka z rovnomennej hry Jiřího Mahena si ho všimol Karol Plicka a odporučil ho režisérovi Martinovi Fričovi. Bielik sa tak ocitol ako Jánošík aj na filmovom plátne. Išlo o druhé spracovanie legendárneho príbehu o slávnom zbojníkovi z roku 1935 v réžii Martina Friča. Film zožal úspech a Bielika preslávil i v zahraničí. S Fričom spolupracoval i na ďalších snímkach ako Hordubalové (1937), Čapkovy povídky (1947) či Varúj...! (1947). V rokoch 1939 až 1942 pôsobil Bielik v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Počas vojny začal nakrúcať krátke filmy, neskôr sa venoval tvorbe úspešných celovečerných snímok. Spolu s Karolom Krškom nakrútil dokumentárny film Za slobodu, v ktorom použil zábery zo Slovenského národného povstania. S autentickým materiálom pracoval Bielik i na svojom hranom filme Vlčie diery (1948). Pri nakrúcaní mu pomáhala Československá armáda a Zväz partizánov. Autorom filmu sa podarilo vytvoriť obraz rodiny Svrčinovcov, ktorý do istej miery symbolizuje celonárodný odpor proti domácemu a nemeckému fašizmu. Vo filme si zahrala plejáda vynikajúcich slovenských hercov ako Ladislav Chudík, Jozef Budský, František Dibarbora, Martin Ťapák a mnohí ďalší. V päťdesiatych rokoch obsadil slovenskú hereckú špičku aj do filmov Priehrada (1950), Lazy sa pohli (1952), V piatok trinásteho (1953). K vojnovej tematike sa Paľo Bielik vrátil v snímke Štyridsaťštyri (1957), za ktorú získal osobitné čestné uznanie a Cenu FIPRESCI na 11. MFF Karlove Vary v roku 1958. V hlavnej úlohe s Ladislavom Chudíkom nakrútil v roku 1959 legendárny film Kapitán Dabač. V šesťdesiatych rokoch Bielik znova oživil Jánošíka. Tentoraz sa však postavil za kameru a priestor na "pľaci" prenechal mladému lekárovi z Iľavy Františkovi Kuchtovi. Neznáma tvár tak vniesla do filmu silný, realistický nádych. Tretiu filmovú verziu, ktorá patrí ku klenotom slovenskej kinematografie, nakrútil v rokoch 1962 a 1963 pri príležitosti 250. výročia Jánošíkovho úmrtia. Režisérsku stoličku opustil Bielik po nakrútení dramatického príbehu Majster kat (1966) a filmu Traja svedkovia (1968). V roku 1968 dostal titul národný umelec. Zomrel 23. apríla 1983 v Bratislave. SITA