Dadaizmus vznikol ako protest proti nezmyselnosti vojny

Zürich/Bratislava 5. februára (TASR) – Umelecké hnutie dadaizmus (1916-1924) vzniklo v zürišskom kabarete Cabaret Voltaire vo Švajčiarsku 5. februára pred 100 rokmi.


V súčasnosti je dadaizmus pokladaný najmä za umelecko-kultúrny smer, bol však i spôsobom života vyjadrujúcim revoltu proti prvej svetovej vojne a nespokojnosť s vtedajšími morálnymi a intelektuálnymi hodnotami spoločnosti. Dadaistické diela sú charakteristické úmyselnou nerozumnosťou, propagáciou anarchie v živote aj v kultúre a absolútnou slobodou tvorby.

Tento avantgardný filozoficko-umelecký smer sa konštituoval v období prvej svetovej vojny v emigračnom prostredí umelcov a intelektuálov, ktorí sa vzbúrili proti buržoáznej spoločnosti i vtedajším kultúrnym a umeleckým konvenciám. Odmietali tradičné estetické normy a zdôrazňovali nezlučiteľnosť umenia s logikou a absolútnu prevahu spontánnosti.

Dadaizmus vychádzajúci z detského džavotu a bezprostrednosti sa v rokoch 1916-1924 uplatnil predovšetkým vo Švajčiarsku, Francúzsku, Nemecku a USA. Najvýznamnejšími členmi hnutia boli Hugo Ball, Emmy Henningsová, Hans Arp, Tristan Tzara a Marcel Janco.

Vo výtvarnom umení spájal banalitu s technikou a zosmiešňoval kubizmus a futurizmus. Dadaisti obohatili výtvarnú terminológiu o nové fenomény. Techniky tzv. objekt trouvé a ready made znamenajú rozdelenie konkrétneho predmetu na časti a jeho prípadné zloženie alebo použitie častí v niečom inom, čím vznikne nová dosiaľ neznáma vec. V tvorbe používali napríklad koláž a frotáž, ktorá je snímaním povrchovej štruktúry alebo textúry predmetov.

Nové techniky, ale aj oslobodenie umenia spod ťarchy klasických princípov zobrazovania spopularizovali dadaizmus do takej miery, že sa stal jedným z najcharakteristickejších východiskových momentov vývoja výtvarného umenia 20. storočia. Po roku 1922 vznikol na jeho základoch surrealizmus.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR