Fajčiar nahrádza všetko, čo by mal správne urobiť, povedať a aj zamýšľanie sa nad sebou, fajčením.
Vchádzate alebo vychádzate z nejakej budovy, obchodu s potravinami, supermarketu... musíte prejsť cez kordón fajčiarov. Sú tam a zdržiavajú sa ako mrle a vši na chlpkoch ritného otvoru u toho, kto nedbá o hygienu. Takto sú indikátorom psychického zdravia spoločnosti, ktorá nie je schopná ľudom vytvárať zdravé pracovné ovzdušie, zdravé prostredie pre život. Frustrovaný človek siaha po cigarete, hoci VIE, že to nevyrieši pravú podstatu problému.
Kedysi sa fajčilo v kaviarňach. spoločensky, pri kávičke.
Dnes sa fajčí "sedlácky" a nekultúrne - narýchlo a všade.
Výjdete si von, chcete sa prejsť a nadýchať čerstvého vzduchu. Nedá sa. Ani ten krátky úsek, čo idete po vonku, krátky čas medzi prácou v zamestnaní a príchodom domov, kde človeka zas len čaká práca, nedá sa oddýchnuť. Nejaký maník alebo emancipovaná krava ide rovnomerne po celý čas dva-tri kroky pred vami a fajčí.
Pripadalo by mi samozrejmé, že keď vojdem do "štvorky" tak tam musím strpieť, že je nafajčené. Skôr by sa malo zakázať fajčiť vonku na ulici, v parkoch, na balkónoch a v oknách obytných domov a tak podobne, než v krčmách. Veď práve to je typické pre krčmu a na to aj krčma je: to je práve miesto, kam sa chodí "piť" a fajčiť. Zakázať fajčiť vo štvorke je už skoro to, ako zakázať "piť" vo štvorke.
Pri tvorbe zákona, tohto i iných, by sa malo zvážiť, kam sa konanie zakázané týmto zákonom presunie.
Fajčenie sa po vyhostení z určitých miest presunulo do sfér kde je ďaleko menej kontrolovateľné a ovládateľné.
Nemožno sa spoliehať, že fajčiar bude natoľko múdry, aby skúmal smer vetra, a keby aj, vietor nefúka vždy iba jedným smerom.
Nakoniec, ten dym z cigarety ani tak nevadí, ako skôr tá teľacia tuposť, ako je niekto otrokom musieť mať strčený ten podarený zapálený šúľok v hube a tváriť sa ako boh a veľký filozof povznesený nad všetko.
|
Úvodná strana
Regióny
Mobilná verzia
