Prave som chcel pokracovat v diskusii k clanku v Pravde s podobnym obsahom, no Pravda pred nejakou pol hodinou zaviedla registraciu prispievatelov. Diskutoval som s panom pod znackou Ivan o podivnom pravnom rozlisovani restitucii a reprivatizacii. kedze nie som ochotny sa v Pravde registrovat a stale sa pred prispievaim prihlasovat, koncim podobne ako som skoncil kedysi pred par rokmi s prispievanim do SME aj v Pravde.
Do prebiehajucej diskusie s Ivanom som mal pripraveny tento prispevok :
Tak ako bola momentalna situacia opacna po prevrate, ked sa hovorilo o restituciach ako o uplnej samozrejmosti a nejako nikoho nenapadalo, ze by islo o retroaktivitu. Tam vtedy by zase stat prehral v navrhu, ze sa restituovat neda lebo by sudy tvrdili, ze sa nejedna o retroaktivitu ? Teraz by opat prehral, lebo sa vraj iedna o retroaktivitu ? Hrusky a jablka maju spolocne to, ze ide o ovocie rastuce na stromoch. Reprivatizacie a restitucie maju spolocne to, ze ide o navracanie majetku. Raz statu a raz sukromnym osobam.
Pravnikov by uz bolo nacase dat trochu do laty aspon v ramci Europy. Vsak to co produkuju, to su haldy vselijakych zakonov a vyhlasok, ktorych autori su anonymni a ktore sluzia viacej na zneuzivanie ich nepresnosti a nedokonalosti, ci nejasnosti, ako na nastolovanie spravodlivosti. Stale je tam potom prevaha toho ludskeho faktora v tom negativnom smere, zakony nie su stavane ako vseobecne moralne pravidla pre posudzovanie co sa ma a co sa nema robit, co sa smie a co sa nesmie robit, co je zvratne a co je nezvratne. Nie su to predikaty, ktore by bolo mozne formalne ukladat do pocitacov a vyhodnocovat v expertnych systemoch.
|
Úvodná strana
Regióny
Mobilná verzia
