Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

19. januára 2017

DUBOVCOVÁ: Väčšina škôl, nemocníc a polícií nemá bezbarierový prístup



Na snímke verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová.



Zdieľať
Na snímke verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Foto: TASR/Pavel Neubauer
Bratislava 19. januára (TASR) – Väčšina škôl, nemocníc i pracovísk Policajného zboru (PZ) nemá dostatočne zabezpečený bezbariérový prístup pre osoby so zdravotným postihnutím. Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová to skonštatovala na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave, na ktorej prezentovala výsledky prieskumu bezbariérovosti vo verejných budovách. Jej úrad vykonal prieskum v roku 2016.


Zozbieral údaje z 24 škôl všetkých stupňov v Bratislave (10 percent všetkých škôl v hlavnom meste), 30 pracovísk oddelenia dokladov okresných riaditeľstiev Policajného zboru a klientskych centier vo všetkých krajoch SR a približne 80 budov 18 zdravotníckych zariadení na celom Slovensku.

"Prieskum ukázal, že najhoršia situácia je v školách, najmä základných a stredných, z ktorých požiadavky na bezbariérovosť, aj to iba pre telesne postihnuté osoby, spĺňala iba jediná škola - Stredná odborná škola pre žiakov s telesným postihnutím na Mokrohájskej ulici," konkretizovala výsledky právnička Petra Fűkőová, ktorá bola jedným z gestorov prieskumu. "V prípade zdravotníckych zariadení, pracovísk PZ a klientskych centier je situácia lepšia, i keď aj v tomto prípade nájdeme viacero nedostatkov, najmä v prípade zabezpečenia bezbariérovosti pre osoby so zmyslovým postihnutím," pokračovala.

Podľa jej ďalších slov nedostatky sú spôsobené často nevedomosťou (napríklad zle postavená rampa, zle umiestnené prvky na WC), prípadne tým, že stavebné úpravy nezohľadňujú požiadavky bezbariérovosti. "Najväčšie nedostatky sú v pamiatkovo chránených budovách," doplnila.

Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová poukázala na to, že veľké množstvo nedostatkov, ktoré sa týkajú bezbariérovosti, má dosah na uplatňovanie práv osôb so zdravotným postihnutím. "Akoby sme tieto osoby vyčleňovali z nášho kruhu, akoby sme s nimi nerátali," uviedla Dubovcová. Za minimálne rovnako vážne negatívum ako samotné nedostatky považuje to, že verejné inštitúcie nepovažujú nedostatky v bezbariérovosti za podstatný problém, za ktorý sú priamo zodpovedné. Tento prístup je zároveň pre Dubovcovú i vysvetlením najčastejšie spomínaného dôvodu, ktorý inštitúcie v prípade upozornení na nedostatočnú bezbariérovosť spomínajú – nedostatok financií. "Keby to bola priorita štátu, tak by sa našlo na tieto účely aj dostatok financií," uviedla Dubovcová.


V návrhoch opatrení uvádza úrad ombudsmanky dôsledné implementovanie zásad Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím i dôslednú kontrolu tejto implementácie, tiež zriadenie orgánu, ktorý by sa danou problematikou komplexne zaoberal a koordinoval riešenie.

Minuloročný prieskum nadviazal na prieskumy z rokov 2014 a 2015, keď Kancelária verejného ochrancu práv skúmala zabezpečenie bezbariérového prístupu na úradoch verejnej správy i úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Nočný motýľ dostal meno po Trumpovi, má zlatistú strapatú hrivu
<< predchádzajúci článok
Odchod Británie z jednotného trhu skomplikuje jej obchodné vzťahy