EXKLUZÍVNE s exšéfom CIA

Ako tvrdí, keď v CIA šéfoval on, jeho agenti len tak neunášali ľudí po celom svete. Prezradil aj to, ktorá kniha najvernejšie opisuje svet tajných služieb. Podľa Wooleseyho práve prebieha 4. svetová vojna, ktorá môže trvať desaťročia!

James Woolsey viedol CIA v rokoch 1993-1995. Rozhovor s ním pre náš denník vznikol počas konferencie Naše globálne spolužitie: Výzvy a nádeje pre 21. storočie, ktorú usporiadala nadácia Forum 2000 v Prahe.
Určite poznáte veľa tajomstiev, o ktorých nemôžeme hovoriť...
- Môžete sa ma pýtať na čokoľvek. Možno na všetko nebudem vedieť odpovedať, ale mimo CIA som už viac ako
10 rokov.
Ako teda CIA pracuje? Som občanom Slovenskej republiky. Predstavme si, že v Bratislave pripravujem teroristický útok proti Spojeným štátom.
- V Bratislave? (údiv)
Áno!
- Vy máte nejakú súkromnú teroristickú skupinu? (smiech)
Niečo také. Takže pripravujem útok a CIA sa o tom dozvedela. Ako bude reagovať? Bude informovať slovenské úrady alebo si jej agenti po mňa rovno prídu a už ma nikto nikdy neuvidí?
- Ak ide o krajinu, s ktorou majú USA dobré vzťahy, a o ktorej predpokladajú, že bude spolupracovať, tak by v drvivej väčšine prípadov tamojšiu vládu oboznámili s hroziacim nebezpečenstvom. Komplikovanejšia situácia by nastala v prípade, že by niekto plánoval teroristický útok, povedzme, v Barme. S týmto štátom máme veľmi zlé vzťahy, lebo tam vládne diktátorský režim. Vznikla by skutočná dilema, najmä keby tá teroristická skupina nebola v nejakom spojení s vládou. Takmer všade v Európe by však Spojené štáty konkrétnu krajinu informovali.
Aj v európskych štátoch sa však údajne vyskytli prípady, keď z ich územia CIA uniesla nejakých ľudí. V tejto súvislosti sa spomína napríklad Taliansko.
- Ako som povedal, takmer vždy by CIA o tom informovala miestnu vládu. Mohlo by sa stať, že by spravodajský dôstojník vyhlásil - v poriadku, najprv to urobme a potom im dajme vedieť - na nič také si ja však osobne nepamätám, ani som nič také nepovedal. Totiž veci by to skomplikovalo. Ak to prebieha tak, ako keď som bol v agentúre ja, išli by sme najprv za miestnymi.
A čo takzvané „lety CIA“, ktorými sa vraj prepravujú zadržané podozrivé osoby do nejakej krajiny, kde si s ľudskými právami príliš veľa námahy nedávajú, a tam ich potom vypočúvajú?
- O tom viem iba z médií. Keď som viedol CIA, nemali sme žiadnych väzňov, ktorých by sme niekam prevážali.
Raz ste povedali, že sme v 4. svetovej vojne. Stále si to myslíte?
- Eliot Cohen, ktorý prvý použil tento termín, a ja sme porovnávali udalosti počas 3. svetovej vojny, ktorú poznáme ako studenú vojnu. Aj v 4. svetovej vojne by sme mali byť svedkami dlhých časových periód, počas ktorých by sa, pravdepodobne, nebojovalo, ale išlo by o ideologický konflikt, ktorý môže trvať desiatky rokov.
Keď je reč o vojne, stále je tu aj možnosť, že prehráme. Viete si predstaviť, že víťazom bude al-Káida?
- Počas 20. storočia sme bojovali s piatimi autoritatívnymi impériami. S wilhelmovským Nemeckom, nacistami, fašistickým Talianskom, japonskou ríšou a s komunizmom. Každý z týchto bojov sme mohli prehrať, ale vyhrali sme všetky. Takže naše skóre v konfliktoch s totalitným režimami nie je také zlé. Myslím si, že ak budú USA a Európa a ďalšie krajiny ako Austrália či Japonsko spolupracovať v boji proti terorizmu, tak sa nám opäť podarí zvíťaziť.
Počas konfliktov, ktoré ste spomenuli, bolo jasné, kto je nepriateľom a aké sú jeho ciele. Teraz je to trocha komplikovanejšie. Vieme, čo chcú teroristi dosiahnuť?
- Ich ciele sú jasné, nevytvárajú však jednoliatu štruktúru. Podmienené je to aj ich vzťahmi k rôznym štátom. Zoberme si najprv šíitov s príklonom k totalitarizmu. Teokratický režim v Iráne má priame spojenie s teroristickou organizáciou Hizballáh. Ten robí, čo mu povie Teherán. Z historického hľadiska sa tento prúd nesnaží o veľkú úniu moslimských krajín. Ich územné ambície sú možno relatívne menšie ako snahy iných totalitných hnutí, stále sú to však ambície.
Ďalej sú tu baathisti, ktorí vo svojej štruktúre vychádzajú z fašistických strán z 20.-30. rokov minulého storočia. Snívajú svoj totalitný sen o jednotnom arabskom štáte založenom na národnom princípe, ktorý by riadili.
No a potom sú tu sunnitskí islamisti, ktorých ambície siahajú najďalej. Ich predstavou je, a v tom si môžu podať ruku s vahhábistami zo Saudskej Arábie, ovládnuť Blízky východ, arabský svet, potom všetky územia, ktoré kedysi patrili moslimom a nakoniec celý svet, ktorý bude jedným kalifátom.
Táto predstava niečo pripomína.
- Áno, je tu podobnosť s nacistickou tisícročnou ríšou alebo komunizmom a jeho plánmi a so všetkými ďalšími šialenými snami o celosvetovej nadvláde. Niektoré zo skupín sunnitských islamistov nie sú uchytené nikde, minimálne odvtety, čo al-Káida stratila výsostné postavenie v Afganistane. Ich ideológia je však, ako som už spomenul, veľmi podobná vahhábistom v Saudskej Arábii. Sú fanaticky proti šíitom, židom, kresťanom, ženám, hudbe, demokracii. Rozdiel medzi islamistickými džihádistami ako je al-Káida a vahhábistami je ten, že tí druhí svoju predstavu zakladajú na saudsko-arabskej kráľovskej rodine. Džihádisti útočia aj na režim v Saudskej Arábii. Je to ako so stalinistami a s trockistami. Vychádzali z marxizmu, svoju náklonnosť prejavovali iným vodcom a nezhodli sa, ako rýchlo začať s celosvetovou revolúciou, ale chceli sa v podstate dopracovať k tomu istému.
Na Blízkom východe podľa vás teda pôsobia až tri totalitné hnutia. Aká je ich sila?
- So všetkými sme vo vojne. Baathisti operujú  aj v sunnitskom trojuholníku v Iraku a riadi ich Sýria. Šíitskí radikáli sú pri moci v Iráne a ako to je so sunnitskými islamistami, som práve opísal.
Na každú vojnu treba spojencov. Našimi sú režimy v Saudskej Arábii či Pakistane, ktoré majú ďaleko od demokracie. Čo s nimi?
- Medzi stratégiou a taktikou je rozdiel. Dlhodobou stratégiou USA je rozširovanie demokracie a tá je úspešná. Za posledných 60 rokoch sme sa prepracovali od 20 demokracií k takmer 120. Na tejto ceste sme museli urobiť aj kompromisy. Počas 2. svetovej vojny sme spolupracovali so Stalinom. Keď sa dostal k moci Gorbačov, začali sme s ním tiež na niečom robiť. Situácia so Saudskou Arábiou núka niektoré paralely. Teraz je na čele tejto krajiny kráľ, ktorého by sme mohli s prižmúrenými očami nazvať reformátorom. Nedá sa však všetko zmeniť naraz.
Máte rád knihy a filmy o špiónoch?
- Áno.
Ktoré dielo najvernejšie opisuje prácu agentov CIA?
- Je to kniha, ktorú napísal David Ignatius. Jeho prvý román o špiónoch sa volá Agents of Innocence - Agenti nevinnosti. Je to asi jediné dielo, ktoré poznám, ktoré sa naozaj veľmi blíži tomu, čo robia agenti CIA. Dôvodom je pravdepodobne fakt, že je založené na živote reálneho agenta, Boba Amesa, ktorý zahynul v roku 1983 pri útoku na americkú ambasádu v Bejrúte. Mojou obľúbenou knihou je aj Our Man In Havana (Náš človek v Havane) Grahama Greena a mám rád aj Johna Le Carrého. Je vynikajúci rozprávač.
Bondovky?
- Prečítal som ich asi všetky a videl som aj niekoľko filmov. James Bond, samozrejme, nemá nič spoločného s ozajstnými agentmi.
,

James Woolsey
l Narodil sa 21. septembra 1941. Študoval na prestížnych univerzitách ako je Stanford, Oxford a Yale.
l V rokoch 1989-1991 bol veľvyslancom pri rokovaniach o konvenčných ozbrojených silách v Európe a vo Viedni.
l Ústrednej spravodajskej službe (CIA) šéfoval od 5. februára 1993 - do 10. januára 1995.
Andrej Matišák