Grandslamy ukážu pravú tvár

Z českého tenisu ste sa akosi vytratili. Prezradte nám, čo teraz robíte?

- Som podnikateľ. Mal som firmu, ktorá mala od roku 1994-2001 dva obchody Hugo Boss, KP Fashion Group, som živnostníkom na reklamu, organizovanie a poradenstvo tenisových akcií. Teraz je to voľnejšie, firmu sme predali, pomáham synovi v tenisovej akadémii vo Vestci pri Prahe. Okrem toho sa starám o rodinný majetok, v ktorom sú reštaurácie, obchody, robím zmluvy na prenájom bytov v dome, ktorý sme dostali späť v reštitúcii. K tomu hrám trochu tenis, aspoň dvakrát do týždňa.
Chýbalo by vám, keby ste nemohli vybehnúť na kurt?
- To áno! Ja strašne rád hrávam. Občas hrám aj veteránsky okruh, teraz som bol na US Open, no to už nie je taká časová vyťaženosť a je to príjemné v tom, že nemám obsadené víkendy. Kým som bol prezidentom tenisového zväzu, každý víkend som mal schôdzu, či už na medzinárodnej alebo domácej úrovni.
Človek, ktorý sa pohyboval celý život vo vrcholovom tenise, má po odchode pocit, že toho športu má plné zuby, alebo túži naďalej byť jeho súčasťou?
- U mňa to bolo jednoduché. Situácia bola taká, že som nebol znovuzvolený za prezidenta zväzu a nikto z nového vedenia ma nepožiadal o spoluprácu. Takže moja činnosť v tenise tým skončila.
Čím je to, že človek nemôže byť profétom vo svojej vlasti?
- To sa treba opýtať vedenia tenisu, takisto to nechápem. Momentálne vedenie robí tenis príliš sebecky, ovládla ho moravská skupina, ktorá chce český tenis riadiť z Prostějova.
Český, predtým česko-slovenský tenis mal vždy výrazné osobnosti - od dávnejších čias cez vás po Lendla, Navrátilovú, Mandlíkovú, Mečířa. Čím to je, že teraz nehrá prím vo svetovom tenise?
- V českom tenise to skončilo Petrom Kordom a Janou Novotnou. Vždy tam bol nejaký vzor, teraz ho niet. Jirka Novák nebol takou výraznou osobnosťou, ktorá by strhla mládež. Preto sú niektoré vyhlásenia môjho nástupcu prezidenta Kaderku nadsadené. Minulý týždeň tvrdil, že český tenis je v najlepšej kondícii za posledných sto rokov, čo je hrôza. Takéto vyhlásenie uráža minulosť, nielen mňa, ale Lendla, Novotnú, Mandlíkovú, ktorí vyhrali nielen grandslamy, ale i Davis Cup a FedCup. Vytrácame sa z juniorských turnajov - chodím do Paríža, Wimbledonu i US Open a vzhľadom na to, že veteránske turnaje sú v druhý týždeň, presne ako juniorka, vnímam to dobre. Videl som tam Tomáša Berdycha, ktorý tam urobil obrovský výkonnostný skok, či Nicolu Vaidišovú, no mávame tam menej hráčov, ako sme mávali. Pritom faktom je, že grandslamové turnaje a Davis Cup ukážu pravú tvár tenisu. Ale treba si uvedomiť, že sa to stalo aj iným krajinám - v Austrálii to na istý čas ochablo, rovnako v Nemecku, Švédsku, do popredia postúpila Argentína, Španielsko, Rusko. Chlieb sa začne lámať v seniorskych kategóriách. Hviezdy sa nerodia každý deň. Kurnikovová, ktorá vyletela, po športovej stránke nič nedosiahla v porovnaní s Martinou Hingisovou.
Čo hovoríte na jej návrat?
- Neviem... Hlavne som nepochopil, prečo prerušila kariéru. Štyri roky sú príliš dlhý čas. Aj keď bola zranená, myslel som si, že po roku začne. No ona je mladá, bystrá, za pokus to stojí.
Kukal často rozprával historku, že pred Karibským okruhom musel predať škodovku, aby si spolu s vami mohol kúpiť letenku.
- (Smiech.) Pravda, vtedy to po finančnej stránke bolo ťažké. Dostávali sme finančný príspevok od ministerstva kultúry. To bola iná doba, neboli prize-money.
Ako vnímate ten neuveriteľný skok v odmenách? To, že víťaz Masters Cupu dostane vyše milióna dolárov? Nie je to prehnané?
- Svojím spôsobom áno, ale to je jav nielen v tenise, ale i vo futbale a hokeji. Ten skok prišiel až teraz. Keď som vyhral prvý Roland Garros v roku 1970, dostal som desaťtisíc dolárov a za druhý o rok dvanásť, ten nasledujúci rok to skočilo na 25-tisíc, potom na dvojnásobok a ďalší už na stotisíc. No boli časy, keď víťaz nedostal nič, ja som zachytil aspoň začiatok finančného odmeňovania. V čase Borga to začalo skákať vyššie a vyššie, pustili sa do tenisu reklamy, výroba povrchu. My sme predtým hrali všetky turnaje na supreme, teraz je toľko rôznych povrchov. Obchod okolo tenisu sa rozbehol vo všetkom, dokonca aj s loptičkami. Je to ťažký biznis, firmy si môžu robiť veľké kontrakty, môžu hráčov platiť takými peniazmi, že prize-money vôbec nie sú také dôležité. Riaditelia turnajov chcú najlepších hráčov, firmy podobne, záujem je obrovský, finančné  prostriedky tým narastajú do závratných súm. Veľkú úlohu v tom zohrala televízia, ktorá vysiela veľmi veľa tenisu, divák je dokonca už presýtený. Prestáva mať záujem, preto sú hľadiská v prvých dňoch poloprázdne. Davis Cup a grandslamy sú nesmrteľné, no niektoré turnaje majú preto veľké ťažkosti.  

Jan Kodeš
Narodený: 1. marca 1946 v Prahe
Najlepší renking: 5 (1973)
Prize-money v kariére: 693 197 USD
Najväčšie úspechy: Víťaz 3 grandslamových turnajov: 1970-1971 Roland Garros, 1973: Wimbledon, finalista US Open 1971 a 1973. V rokoch 1964-1980 odohral za čs. daviscupový tím 96 zápasov, 59 víťazných, bol členom družstva, ktorý v roku 1980 získal šalátovú misu. 
Klára Urbánová