Grécko bude mať v najbližšom čase problémy so splácaním dlhu

Brusel/Atény 1. marca (TASR) - Grécko bude mať zrejme v najbližšom čase problémy s financovaním. Krajine sa míňajú možnosti ako vyrovnať splátky dlhu. A to aj napriek 4-mesačnému predĺženiu záchranného programu. To zvyšuje tlak na Atény, aby čo najrýchlejšie implementovali reformy, ktoré vláda verbálne kritizuje. V opačnom prípade sa krajina môže v priebehu niekoľkých týždňov dostať do platobnej neschopnosti. Informovala o tom agentúra Reuters.


Krajiny eurozóny a Medzinárodný menový fond (MMF) dali Grécku čas navyše do konca júna, aby dokončilo záchranný program a mohlo dostať zvyšných 7,2 miliardy eur z finančnej pomoci. Tieto prostriedky však nebudú uvoľnené, kým to neschvália veritelia s vzhľadom na pokrok krajiny pri realizácii reforiem.

Atény sa nemôžu financovať na dlhopisovom trhu. Navyše, ich daňové príjmy prudko klesli. Očakáva sa, že Grécku sa minie hotovosť niekedy v polovici alebo na konci marca. Minister financií Janis Varufakis varoval, že krajina bude mať ťažkosti so splácaním dlhu. Prvý problém sa môže objaviť pri splátke 1,5 miliardy eur, ktorú majú Atény zaplatiť MMF v marci.

Predstavitelia eurozóny dúfajú, že nedostatok likvidity prinúti premiéra Alexisa Tsiprasa a jeho vládu, aby súhlasili s plánom reforiem skôr než do konca apríla, čo je konečný termín, ktorý stanovili veritelia. To by otvorilo cestu pre uvoľnenie zvyšných peňazí zo záchranného programu.

Ostatné možnosti sú problematické. Jednou z nich je transfer zisku Európskej centrálnej banky (ECB) z nákupu gréckych dlhopisov, ktorý predstavuje 1,9 miliardy eur. To však nebude dovolené, kým Grécko nedokončí záchranný program.

Atény tiež dúfali, že budú môcť použiť prostriedky vo výške takmer 11 miliárd eur, ktoré zostali vo fonde na stabilizáciu bankového sektora. Ministri financií eurozóny rozhodli, že zvyšné peniaze sa vrátia do eurovalu. V prípade potreby však stále budú k dispozícii pre grécke banky.

Jediným dostupným zdrojom rýchlych peňazí tak pre grécku vládu zostáva emisia pokladničných poukážok, teda krátkodobého dlhu so splatnosťou tri alebo šesť mesiacov. Veritelia však stanovili pre tento dlh strop vo výške 15 miliárd eur, ktorý už bol dosiahnutý. A krajiny eurozóny doteraz odmietali tento strop zvýšiť.

Podľa zdroja blízkeho ECB je zvýšenie stropu "veľmi nepravdepodobné". Atény sa však spoliehajú na to, že ECB nakoniec ustúpi. Podľa hovorcu vlády Gabriela Sakellarisa by centrálna banka "mala a mohla" prijať takéto rozhodnutie.






Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR