HORSKÝ: Vo FZ nebolo počuť vážnejších kritikov kupónovej privatizácie

Bratislava 23. októbra (TASR) - Ucelenú predstavu a obhajobu obrovskej majetkovej zmeny po Novembri '89 mala iba skupina ekonómov, ktorá sa grupovala v okolí vtedajšieho ministra financií Václava Klausa. Pre TASR to pri príležitosti 25. výročia spustenia kupónovej privatizácie povedal poslanec vtedajšieho Federálneho zhromaždenia (FZ) Michal Horský.


"Títo politicko-ekonomickí realisti po plenárnych zasadnutiach v priestoroch FZ usporadúvali prednášky a panelové diskusie s cieľom vysvetliť poslancom, prečo sa musí čo najskôr uskutočniť kupónka. Semináre ignorovali iba komunistickí poslanci. Ale pokiaľ sa dobre pamätám, v parlamentných diskusiách nebolo počuť hlasy vážnejších kritikov," spomínal Horský. Podľa jeho slov aj slovenskí poslanci FZ, neskoršie piliere HZDS, ktoré po nasledujúcich voľbách na Slovensku kupónku zrušilo, nevystúpili s inou koncepciou.

"Iba v hlbokých kuloároch sa šepkalo, že Pražský hrad, okolie prezidenta Václava Havla, hovorí čosi o morálke, ktorú ale s pohŕdavým úsmevom komentovali mladí poslanci Občianskeho fóra, neskorší zakladatelia Klausovej ODS," povedal Horský.

Na otázku, či s odstupom času považuje kupónovú privatizáciu za správnu a úspešnú, politológ odvetil, že po bitke môže byť každý vojak generálom. "Presuny a straty obrovských majetkov sa v tom čase neudiali iba v našej republike, ale vo väčšine krajín bývalého sovietskeho bloku. V Rusku, Bielorusku či Uzbekistane, ale napríklad aj v Slovinsku, sa neuskutočnili. Pre ako-tak spravodlivú odpoveď, aké boli v tom čase možnosti, sa treba pozrieť do NDR. Západonemecký kapitál tam takým brutálnym spôsobom sprivatizoval štátne podniky, že takmer všetky najskôr ľahli popolom, aby ich už vo vlastných rukách postupne oživovali," uviedol Horský s tým, že nie náhodou tam dodnes, podobne ako v Čechách, politicky prežila silná marxistická ľavica. "Pričom obe strany boli a dodnes sú proti privatizácii," zdôraznil.

V súvislosti s rozhodnutím vlády Vladimíra Mečiara zmeniť na Slovensku druhú vlnu kupónovej privatizácie a dať obyvateľom dlhopisy Fondu národného majetku, Horský poznamenal, že málokto si už dnes spomenie, že klausovská či mečiarovská tzv. veľká privatizácia sa nevedela rozhýbať. "Nový štátny aparát rozpadávajúceho sa štátu nebol spočiatku dostatočne spôsobilý mobilizovať verejný záujem o kupónku či dlhopisy. Až do momentu, keď celú vládnu, málo prezieravú politiku prehliadli dovtedy na malej privatizácii sa priživujúce kriminálne elementy, formujúce sa mafiánske elity v oboch rodiacich sa republikách. Bol to istý pán Viktor Kožený, tzv. bezúhonný podnikateľ, ktorého mediálne povzbudzovali aj otcovia privatizácie. Neskôr však zločinec, ktorého Česká republika a Interpol naháňajú dodnes," pripomenul.

Miliardy vykradnutých Harvardských fondov sa podľa Horského stali symbolom neúspešnej privatizácie, "čo je však tiež iba jednostranný pohľad". "Treba tiež dodať, že slovenskí spolupracovníci Koženého Harvardských fondov ostali na Slovensku a požívajú povesť bezúhonných podnikateľov a miliardárov," uzavrel.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR