Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Víkend

02. septembra 2005

Katastrofa v piatok 13. apríla 2029 sa nekoná



Každé ráno i večer útočí démon Apophis na loď slnečného boha Ra. Našťastie, vždy prehrá a obloha sa zafarbí jeho krvou dočervena.



Zdieľať
Táto staroegyptská legenda dala meno asteroidu 2004 MN4, ktorý krúži vesmírom takmer stále vo vnútri obežnej dráhy našej planéty. Celé tisícročia driemala príšera iba v povestiach. V posledných mesiacoch sa však ľudstvo vážne zaoberalo hrozbou, že práve v nešťastný piatok 13. apríla roku 2029 narazí asteroid Apophis do Zeme.
Pre niekoho môže byť kuriozitou, pre iného vážnym varovaním predpoveď proroka Nostradama o zrážke Zeme s iným vesmírnym telesom práve v roku 2029. Náraz vraj bude taký silný, že sa dokonca vychýli os našej planéty, čo by malo pre ľudstvo nepredstaviteľné následky.

Ďaleko je blízko
Posledné výpočty však ukázali, že k zrážke predsa len nedôjde, aj keď podľa vedcov z Michiganskej univerzity v USA ešte žiadne vesmírne teleso tak blízko okolo nás nepreletelo. Hoci má planétka priemer iba 400 metrov, jej náraz na hladinu oceána by vyvolal obrovské vlny tsunami, dopad na pevninu by zasa vymrštil do atmosféry tisícky ton prachu a na dlhý čas zatemnil oblohu. Hadí boh Apophis by presne podľa svojich zámerov, opísaných v egyptskej knihe mŕtvych, zvíťazil nad Slnkom.
Vo svojich šíkoch má, obrazne povedané, ďalších 710 spojencov. Podľa amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) práve toľko asteroidov potenciálne ohrozuje Zem a tragédia s miliónmi obetí je len otázkou času.
Planétky sú malé telesá v slnečnej sústave, ktoré sa pohybujú okolo Slnka po elyptických dráhach. Najväčšia má priemer takmer tisíc kilometrov, najmenšia len niekoľko metrov.

              

Nástenná staroegyptská maľba zachytáva démona Apophisa, ktorý útočí na loď slnečného boha Ra. Našťastie, vždy prehrá a obloha sa zafarbí jeho krvou dočervena.  Foto internet

Vážne varovanie
Na nedávnej medzinárodnej konferencii Asteroids, Comets, Meteors 2005 v brazílskom centre Búzios neďaleko Ria de Janeiro však odznelo v súvislosti s Apophisom ďalšie vážne varovanie, tentoraz pre rok 2036. Vedci označili pravdepodobnosť zrážky na 1:7 000. Najbližší vhodný termín na spresňovanie dráhy asteroidu 2004 MN4 je rok 2013, ale až pozorovanie v roku 2021 takmer s istotou (na 99,8 percenta) ozrejmí, či v roku 2036 k zrážke dôjde, alebo nie. Ľudstvo dovtedy nemôže čakať so založenými rukami, ale už teraz musí zvažovať možnosti priamej ochrany Zeme pred „bohom temnoty“.
Celkovo bolo k 1. januáru tohto roka zaznamenaných v slnečnej sústave 264 447 planétok, z toho 96 154 je ich očíslovaných a 12 065 aj pomenovaných. Zásluhou našich astronómov niektoré z nich nesú dokonca aj slovenské mená. V prvom rade je to planétka č. 1807, ktorá sa volá Slovakia. Objavil ju a pomenoval astronóm M. Antal z observatória na Skalnatom Plese. Vo vesmíre na rozdiel od politickej mapy sveta existuje dokonca aj Czechoslovakia, ktorú objavila Z. Vávrová z českého observatória Kleť.

Vesmírne Slovensko
Asteroid č. 1989 sa volá Tatry a objavili ho A. Paroubek a R. Podstanická na Skalnatom Plese. Samotný názov Skalnaté Pleso má planétka č. 2619, existuje aj Bezovec (1963) i Ógyalla (1259), objavená v Hurbanove, keď sa ešte volalo Stará Ďala. Podľa zakladateľa tamojšej hvezdárne M. Konkolyho-Thegeho sa volá planétka Konkolya (1445). Podľa českého astronóma, ktorý má zásluhu na rozvoji observatória na Skalnatom Plese, dala objaviteľka M. Mahrová z Kleti asteroidu č. 4567 meno Bečvář.
Planétka č. 1849 sa volá Kresák na počesť Ľubora Kresáka, slovenského odborníka na vzťahy a súvislosti mezi kométami, planétkami a meteoroidmi. Asteroid 2552 dostal meno Remek podľa československého kozmonauta Vladimíra Remeka, z literárnych velikánov a národných buditeľov majú svoju planétku Andrej Sládkovič (1875), Ľudovít Štúr (3393) i Jozef Miloslav Hurban (3730). Objavil a pomenoval ich slovenský astronóm M. Antal v maďarskom observatóriu Piszkéstet.

Zbrane na záchranu
Boh zla Apophis preletí v roku 2029 ako asteroid okolo Zeme vo vzdialenosti iba 30-tisíc kilometrov. Zdanlivo je to obrovská diaľka, ale pritom Mesiac, na ktorý už stúpila ľudská noha, je od nás až desaťkrát ďalej. Americký astronaut Russell Schweickart, ktorý spolupracoval na dokumente NASA, venovanom tejto potenciálnej hrozbe, stavia na istotu. Vyzýva kompetentné inštitúcie na vývoj zbraní, ktoré by boli v prípade potreby schopné odchýliť asteroid od Zeme. Jeho kolega Russell L. Schweickart, veliteľ lunárneho modulu Apolla 9, navrhol Kongresu vyslanie kozmickej sondy na meranie presných polôh asteroidu pomocou zariadení priamo na jeho povrchu.
Verejnosť nechápe, prečo sa vedci vyjadrujú o dráhach nebezpečných asteroidov s toľkou neistotou. Komplikujú to rozličné odchýlky, ktoré sa prejavia až s veľkým časovým odstupom. Po tomto roku nastanú optimálne podmienky na spresňovanie dráhy Apophisa v rokoch 2013 a 2021. Ak sa v druhom prípade potvrdí obava z pravdepodobnej zrážky v roku 2036, bude mať ľudstvo teda pätnásť rokov na odvrátenie kastrofy.
Detailná štúdia vrátane časového plánu jednotlivých opatrení by musela byť vyhotovená v rozpätí rokov 2013-2019. Zhruba v roku 2020 by už mala byť vyrobená sonda s predpokladaným štartom v roku 2022. Vlastný pokus o zmenu dráhy asteroidu by sa uskutočnil v 2024. Podstatné ohľadom Apophisa však je, že už teraz je v technických možnostiach ľudstva v prípade potreby jeho dráhu odkloniť.
 

Charakteristika asteroidu Apophis

- Planétku objavili astronómovia R.A. Tucker, D.J. Tholen a F. Bernardi v Kitt Peak National Observatory v Arizone, USA, 19. júla 2004. Dostala predbežné označenie 2004 MN4 a je zapísaná pod katalógovým číslom 99942 s názvom Apophis.
- Okolo Slnka obehne za 323,603 dní, jej priemer sa odhaduje na 0,32 km. Je klasifikovaná ako potenciálne nebezpečná a pre budúcnosť nemožno jednoznačne vylúčiť jej zrážku so Zemou.
- Protože objavitelia mohli toto teleso pozorovať iba počas dvoch nocí, nestihli presne vypočítať jeho dráhu. Apophis znovu pozoroval G. Garrad na observatóriu v Novom Južnom Walese v Austrálii 18. decembra 2004.
- Spresnené výpočty poukázali na nebezpečenstvo zrážky telesa so Zemou 13. apríla 2029. Riziko bolo označené stupňom 4 na desaťstupňovej Turínskej stupnici. Pri ďalšom pozorovaní obavy zo zrážky narastali, ale po získaní ďalších údajov je už táto možnosť vylúčená.
- Pri úvahách o katastrofe v piatok 13. apríla 2036 vedci určili ako miesto dopadu oblasť v páse medzi Európou cez Blízky východ a Indiu až po Bangladéš. Priame škody na majetku a infraštruktúre odhadli na viac ako 400 miliárd amerických dolárov.
Benjamín Škreko


   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Vadkerti: O týždeň
<< predchádzajúci článok
Som bábikou v mužských rukách