Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

Svet filmu





Vyhľadávanie

Pridajte sa
Ste na Facebooku?
Ste na Twitteri?
Pridajte sa.

 Mobilná verzia






kino
03. 03. 2018

Bratříček Karel

Bratříček KarelKarel Kryl za krátkych 49 rokov svojho života stihol byť všeličím - bardom, buričom, emigrantom, hlasom rádia Slobodná Európa, charizmatickým kultúrnym symbolom dvoch revolúcií. Kým bol však autor kultových protitotalitných hymien v súkromí a prečo nedokázal nájsť pokoj ani po tom, ako diktatúra, proti ktorej celý život bojoval svojimi veršami, konečne zanikla?

Poľská dokumentaristka Krystyna Krauze sa jednu z najvýraznejších kultúrnych osobností Československa pokúša divákom vo svojej snímke Bratříček Karel priblížiť vraj čiastočne z povinnosti – speváka nie len osobne poznala, ale krátko pred smrťou jej dokonca požičal peniaze na štúdium. Vrátiť mu ich už nestihla.
Karel Kryl bol už v rannej dospelosti prekvapivo vyzretým a talentovaným pesničkárom, ale najmä majstrovským textárom. „Básnikom s gitarou“, ako ho často dodnes prezývajú. Na svoj veľký okamih si však musel počkať. Krylova nesmrteľnosť je totiž výsledkom priam osudovej alchýmie, kedy sa človek s tak dobre vyvinutou schopnosťou uchopiť a pomenovať aj tie najzložitejšie politicko-spoločenské témy vyskytol práve v čase a na mieste turbulentných dejinných udalostí.
KINEMAVIDEO4611.
Jeho schopnosť pretaviť realistické námety do poeticky abstraktných, avšak stále dokonale zrozumiteľných symbolov vraj vyplývala z detstva v neustálej blízkosti krásnej literatúry. Jeho otec sa venoval kníhtlači a práve okamih, kedy mu jeho remeslo komunisti vzali a tlačiarenské zariadenia pred zrakmi rodiny zničili, bol vraj formatívnou traumou Karlovho detstva.
Film Bratříček Karel sa na osud a tvorbu speváka pozerá viac-menej chronologicky práve od tohto kľúčového okamihu. Hovorí o tom, ako sa z plachého chlapca s gitarou postupne formoval až na ostrého kritika pomerov, ktorý neraz za jedinú noc zložil skladby, čo neskôr spievali tisíce ľudí na námestiach. A to často bez toho, aby niekedy ich autora vôbec videli, keďže veľkú časť svojho života Kryl prežil v exile v Nemecku.
Rozčarovanie z vývoja vlastného života a kariéry, ale aj osudu svojej vlasti a národa zaháňal sebedeštrukciou, ktorá vyústila až do infarktu a predčasnej smrti. Niektorí tvrdia, že sa „uvztekal“, iní, že ho po revolúcii zabil pocit krivdy a nedocenenia. Pesničkár ešte stále potreboval svoje publikum, avšak publikum už pesničkára zdanlivo nie…

Forma a nástroje, ktoré Krystyna Krauze vo filme využíva, nie sú nijak závratne nápadité či originálne. Archívne zábery striedajú výpovede Krylových priateľov, kolegov, brata. Ale aj významných súčasníkov, ktorých osud sa s Krylovým v niektorých okamihoch preťal, ako je poľská filmárka Agnieszka Holland, ktorá študovala v Prahe, alebo hudobný publicista Jiří Černý. Zaznievajú tu aj myšlienky samotného Kryla, či už z jeho súkromnej korešpondencie, alebo dávno archivovaných rozhovorov a rozhlasových vstupov.
Chvíľami film po formálnej stránke možno pripomína skôr televízny dokument, než film určený pre veľké plátna. Má však jednu nezanedbateľnú (a hádam až šokujúcu) výhodu – je vôbec prvým celistvým dlhometrážnym kinofilmom, ktorý o legende menom Kryl od jeho smrti pred takmer 25 rokmi vznikol. Ďalšou výhodou snímky je, samozrejme, skutočnosť, že osud a piesne Karla Kryla sú sami osebe až príliš silnými prvkami na to, aby sa aj v menej virtuóznom dokumente stratili.
Významnou, možno dokonca najdôležitejšou hodnotou filmu je však celkom prekvapivý presah Krylovho prepojenia s Poľskom. Kryl bol v Poľsku zbožňovaný, oslavovaný a dokonca aj prespievavaný aj vo chvíľach, keď sa zdalo, že naň už v Československu každý zabudol. Filmárka, ktorá v minulosti skúmala česko-poľské prepojenia aj na pozadí osudov Agnieszky Holland či Václava Havla, tu evidentne prichádza na pôdu, kde je doma.

Nás laikov s príjemnou ľahkosťou zasväcuje do súvislostí, v ktorých sme Kryla dosiaľ nevnímali, keď dáva slovo poľským sociológom, hudobníkom či historikom. Medzinárodné paralely, ktoré film odkrýva, ale majú aj širší spoločensko-politický presah a z pohľadu celkového prínosu filmu určite patria k jeho najsilnejším stránkam.
Krauze celkom obdivuhodne ustála aj svoj postoj ku Krylovej komplikovanej osobnosti. O jeho démonoch hovorí jasne a vecne, nevyhýba sa ani menej lichotivým pohľadom či záberom. Všetko však zastrešuje úprimne pôsobiacou poctou jeho tvorbe aj morálnej bezúhonnosti, možno aj trochou pátosu, ktorý však v tomto prípade na škodu určite nie je. A neostýcha sa, napokon, pripomenúť ani previnilcov voči samotnému Krylovi - napríklad pesničkárskeho kolegu Nohavicu, ktorý ho pre StB mapoval v čase nemeckého exilu.
Bratříček Karel možo nie je po formálnej dokumentaristickej stránke žiadnym majsterštykom, ak však máte pocit, že toho o Karlovi Krylovi viete menej, než by ste radi, určite si ho nenechajte ujsť. Dozviete sa nakoniec viac, než by ste čakali.
Bratříček Karel (Poľsko / Česká republika, 2016, 79 min.)Réžia: Krystyna Krauze. Scenár: Krystyna Krauze. Kamera: Jacek Petrycki, Daniel Šperl, Braňo Pažitka. Hudba: Petr Haas. Strih: Matouš Outrata, Evženie Brabcová

Bratříček Karel

Autor: Hana Lippová
Zdroj: Kinema