Spejbl a Hurvínek si užili u nás kopu publicity ešte pred premiérou, lebo sa stali ďalšou obeťou povinného slovenského dabingu. Z hľadiska distribútora je to povinnosť, ak nechce nálepku 12+, no ochota tolerovať iné hlasy nebude vysoká. Súčasne novinku kvária aj iné neduhy: nie príliš zaujímavý scenár, nevyjasnené motivácie postáv či hlučný prejav. Veteráni hľadajú asociácie a márne spomínajú, nové detváky zízajú, čo to všetko znamená.

Dianie sa točí okolo magického disku, ktorý dokáže oživiť bábky a naopak, premeniť ľudí na bábky. Mocný artefakt najprv zmenil bývalého majiteľa a o veľa rokov neskôr sa dostáva k disku aj titulný Hurvínek milujúci videohry natoľko, že drví celú noc, aby hru porazil. Tatko nemá pochopenie pre ten životný štýl a hobby – ich konfrontácia končí zničením monitora. Neskôr príde Hurvínek s kamoškou do múzea, kde začne spoznávať tajomstvá, do starej budovy sa dostáva aj tatko Spejbl (pracuje tu) a začínajú sa diať všakovaké neprirodzené veci. A prídu aj veľké dobrodružstvá či nedorozumenia.
KINEMAVIDEO4259.
Že sa Hurvínek posúva v čase a zrazu je chlapcom v trošku modernejšej ére (zrejme koniec 90. rokov, keď má ešte CRT monitor, hrá z CD-ROM a nemá mobil) nie je úplne na škodu. Fascinácia hrami sa ukáže byť na začiatku pochopiteľná, no neskôr až škodlivá, lebo scenáristi sa nimi natoľko opantali, že nevedia pre jednotlivé scény vymyslieť nič iné ako uzavreté levely, na konci megabossa a medzitým nesúrodé momenty (tatko sa háda so synom, iné postavičky kecajú, čo robiť najbližšie).
Hurvínek a kúzelné múzeum nemá tradičný dej, všetko sústredí na jeden artefakt, ktorý striedavo oživuje všeličo vnútri a neskôr sa nezdráha urobiť paseku aj vonku v meste. Na tom by nebolo nič zlé, keby to bola jedna zo súčastí robustnejšieho deja. No magický disk je jediná zaujímavá vec, ktorá autorov napadla a všetko točia iba okolo nej. Obávam sa, že aj menší diváci sa po čase začnú dosť nudiť, lebo dva triky (oživiť/zmeniť na bábky) rýchlo pochopia a nič viac ich do konca nečaká.

Scenáristi navyše nahrávajú hrdinovi, že ho nechajú s čarovným diskom ovládať niektoré situácie ako videohru s tradičným gamepadom. Jednotlivé pasáže sú jasne vytýčené, majú cieľ, wow momenty na udržanie pozornosti (múzeum vyletí do vzduchu a späť, otvorí sa ďalšia úroveň, na scénu dorazí iná postava s indíciami atď.). Aj na pomery videohier však núkajú tvorcovia málo fantázie a trikov. Občas popustia uzdu a nasadia nesúvisiacu scénu ako let na drakovi alebo navodia dramatické finále.
Relatívne neurčitý a ťažko uchopený je aj vzťah Spejbla a Hurvínka. Na trase otec-syn dochádza k neustálym hádkam, nepochopeniu, dohadom či nedôvere. Na koniec sa šetrí síce povinné zmierenie, ale cesta je tŕnistá, neraz až málo uveriteľná. Paradoxne si obľúbite skôr niektoré z vedľajších postáv.
Animácia využíva bábkové predlohy, ale rýchlo sa opantá moderným CGI. V exteriéroch vyzerá lepšie – interiéry sú časom fádne až nudné, väčšina diania sa odohráva pritom v múzeu. Pôvodný pôvab sa dostaví len občas, interakcie postáv len málokedy pôsobia milo či nenútene. No kecá sa neustále! Buď je to postava mentora (zbytočne musí vysvetliť vopred, čo sa musí stať či urobiť), doťahovanie iných roličiek či tuctové dialógy.

Po 80 minútach odídu mnohí až ohučaní. A samozrejme, pálčivý dabing, kde Hurvínka škriekavým hlasom slovenská verzia chce navodiť pocit originálu, ale veľmi sa nehodí. To platí pritom o väčšine postáv – a menšie dopadli lepšie ako hlavné.
Zobrať existujúcich hrdinov do modernejšieho príbehu pre nové (i staré) publikum nie je zlý nápad. Na papieri musel vyzerať výborne pre Spejbla a Hurvínka... Výsledkom je česká animovaná variácia na Noc v múzeu s nie príliš sympatickými charaktermi i preexponovaným dôrazom na ošiaľ videohier. Čo je opak českej klasiky, ktorá bola archaicky milá.
Hurvínek a kouzelné muzeum (ČR, Belgicko, Rusko, 2017, 85 min.)Réžia: Martin Kotík, Inna Evlannikova. Scenár: Jesper Møller, Miloš Kirschner ml., Petr Nepovím. Hudba: Jiří Škorpík