Človek žijúci v západnom modernom svete nebude veriť, že uprostred vyspelého Belgicka môžu ešte aj dnes pretrvávať v niektorých etnických komunitách také obmedzujúce tradície, ako máme možnosť vidieť v najnovšej koprodukčnej snímke belgického režiséra Stephana Strekera. A predsa to tak je. Režisér a scenárista v jednej osobe si dal veľmi záležať, aby mikrosvet tradičnej pakistanskej spoločnosti zobrazil hodnoverne vo všetkých detailoch. Výsledok je svojou fatalitou miestami až absurdný a dozaista nenechá diváka chladným.

Tvorca sa inšpiroval skutočnosťou a aby dôsledne vykreslil portrét pakistanskej kultúry si k spolupráci prizval konzultanta z jej radov. Všetko, čo vo filme vidíme, je výsledkom štúdia pre nás neznámej kultúry. Režisér priznáva, že mu hlavne ide o to, aby diváci pochopili perspektívu konania každého charakteru. Toto predsavzatie spĺňa, keďže príbeh neoddeľuje kladných a záporných hrdinov, dokonca ani nedémonizuje pre nás nepochopiteľné tradície a nikoho nesúdi.
KINEMAVIDEO4532.
Ak sú tradície silnejšie ako puto medzi členmi rodiny, tragédia visí vo vzduchu. Navyše, keď sa niekto vzoprie ich dodržiavaniu, následky sa isto dostavia. Trest za ich porušenie totiž nepostihne len priameho porušovateľa zavedeného spôsobu, ale aj jeho najbližších. 18-ročná Zahira stojí v centre príbehu a práve ona vo filme Svadba rozhoduje nielen o svojom živote, ale aj o osude svojej rodiny. Ak sa odmietne vydať za Pakistanca, ktorého jej vybrala komunita, ona aj jej rodina stratí česť. Práve tá je pre nich najdôležitejšia.

Zahira je rozpoltená medzi dvoma svetmi. V mikrosvete svojej kultúry a náboženstva poslušne plní svoje úlohy, nosí tradičné odevy, modlí sa a ctí autority. Zdá sa, že zachovávanie zvyklostí ju veľmi neobmedzuje, dokáže totiž do makrosveta moderného západu s ľahkosťou unikať. Snúbia sa v nej dve rôzne osoby, hoci jedna druhú nevylučuje. Kľučkuje medzi dvoma svetmi, až kým ju nezačnú nútiť k vydaju. Jej rebélia je celkom prirodzená a v našom ponímaní priam žiaduca. Zahirina túžba po slobode je pochopiteľná, svoju obeť však priniesť musí.
Moderná antická tragédka vo filme v mnohom pripomína hrdinku Sámskej krvi. Tu je však citeľnejší patriarchát a poddimenzované postavenie ženy. Priepasť medzi mužským a ženským svetom je v tradičnom islame stále veľmi veľká a emancipácia tu nemá svoje miesto. Snímka ukazuje, že v ortodoxii sú všetci uväznení len v poverách a sebaklame. Svadba je toho dôkazom, hoci nad nikým nevynáša ortieľ. Nikto sa tu nezdá byť vinníkom, muž či žena, všetko má na svedomí len nemilosrdné dedičstvo predkov, ktoré z každého robí obmedzenca. Postavy žijú v akomsi nepreniknuteľnom vákuu, kde na slobodné rozhodnutia nie je priestor. Nútené manželské zväzky tu stále prekvitajú a možnosť riadiť sa vlastnou voľbou je mizivá.

Hoci tvorca do sondy do života pakistanskej rodiny zakomponoval prvok, ktorý prináša predvídateľný vývoj udalostí a neštylizuje príbeh do ťažko dekódovateľného filmu plného nečakaných zvratov, nepatrí medzi ľahké snímky. Dopad udalostí na osud mladej dievčiny je ťaživý a bolestivý. Cena za slobodu je príliš vysoká a hrdinka pakistanskej tragédie musí platiť aj s úrokmi.
Belgický filmár nemoralizuje a neodmieta kultúrne odlišnosti, len dokumentuje zvyklosti jedného etnika existujúceho uprostred Európy s vlastnými existenciálnymi pravidlami. V istých momentoch dokonca predkladá, že podriadiť sa konvenciám je oveľa jednoduchšie ako tápať v slobode. Aj tu však cítiť otázku: Nemali by sme sa slobodne rozhodovať o tom, či budeme nasledovať tradície predkov so všetkým, čo prinášajú, alebo radšej pôjdeme vlastnou cestou?
Noces (Belgicko / Pakistan / Luxembursko / Francúzsko, 2016, 98 min.)Réžia: Stephan Streker. Scenár: Stephan Streker. Hrajú: Lina El Arabi, Sébastien Houbani, Babak Karimi...