Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

17. júla 2017

Krásy Slovenska prinášajú rozhovor s básnikom Jaroslavom Rezníkom



Spisovateľ a básnik Jaroslav Rezník, archívne foto.



Zdieľať
Spisovateľ a básnik Jaroslav Rezník, archívne foto. Foto: TASR/Štefan Puškáš
Bratislava 17. júla (TASR) - Najnovšie dvojčíslo /7-8/ časopisu Krásy Slovenska tentoraz vstupuje do obsahu celostránkovou básňou Jaroslava Rezníka Choč, ktorá zároveň predznamenáva rozhovor so spisovateľom na ďalších stranách. Rozhovor má názov Kto sa z nej napije, nemá to v živote márne a pripravila ho Zuzana Kollárová.


Podstatná časť čísla je monotematicky zameraná na etnológiu a etnografiu subregiónu doliny Domanižanky, ktorý sa nachádza v Strážovských vrchoch v okrese Považská Bystrica. Popularizačná, no informatívne hustá štúdia Radoslava Orávika je členená na tieto kapitoly: Zemianske rody, Zbojníctvo, Ľudová architektúra, Prečínsky mlyn, Domanižské kraslice, Tradičný odev, Ľudová strava, Svadobné piesne z Prečína a Kalendárne zvykoslovie. V hesle Ľudová strava nájdeme aj niekoľko receptov na tradičné ľudové jedlá regiónu, ako sú úhrabky, trhanice, obarec, kaša fučka a niektoré iné.

„S deťmi na Roháčoch“, tak sa volá reportážny článok Viery Polákovej, propagujúci ľahšie turistické trasy, na ktoré je možné sa vybrať aj s deťmi v náručí.

Pravidelné Túry do literatúry čitateľa tentoraz privedú na trasu Zo Žiaru nad Hronom do Zlatých Moraviec, kde dominuje osobnosť štúrovského básnika Janka Kráľa.

Rubrika Hrady čitateľov informuje o cyklistických trasách v Malých Karpatoch, konkrétne o trase z hradu Korlátka na hrad Dobrá voda. Informačný článok, ktorého autorom je Daniel Kollár, ilustruje aj mapka trasy.

Pamiatky Bratislavy v čísle propaguje recenzia Petra Marákyho na práve prebiehajúcu výstavu o „dynastii budovateľov Bratislavy“, ktorá je sprístupnená v areáli Starej radnice a približuje tvorivé osudy architektov, staviteľov a stavebných podnikateľov Feiglerovcov. Z ich ateliérov vyšiel napríklad Kernov dom na dnešnom Hviezdoslavovom námestí, Palugyayov palác (vedľa budovy SAV pod lávkou na križovatke) i Kostol sv. Ladislava na Špitálskej ulici.

Článok Tatiany Filipkovej je malou reportážou o premiére filmu Nesmrteľný les, ktorý bol premietnutý na festivale Hory a mesto v Bratislave a je venovaný najmä limbovému pralesu pod Kriváňom a jeho zvieracím obyvateľom, najmä medveďom. Pri tvorbe filmu dominoval režisér - dokumentarista Erik Baláž.

Rubrika Rieky pokračuje štvrtou časťou Metamorfózy Ipľa a Poiplia. Má názov Letné zrkadlenie ospalej rieky a jej autor Peter Urban v nej hojne cituje z diela spisovateľa Ladislava Balleka Agáty.

Dlhoročný popularizátor krás slovenskej prírody Ivan Kňaze v rámci čistého žánru literatúry faktu v článku Ranná modlitba modlivky charakterizuje spôsob života tohto obdivuhodného hmyzu.

Číslo prináša aj prvú časť seriálu Slovenské orchidey o vzácnych a chránených kvetoch, ktoré môžeme obdivovať aj na viacerých miestach Slovenska. Autorom seriálu je Milan Zajac.

Málokto vie, čo je to „ferrata“. Je to náročná, ale umelo istená trasa v skalnom a inak exponovanom teréne. Istená lanom, mostíkmi, umelým skalným schodišťom a podobne. O tom je článok Petra Kračmera Už ste boli na ferrate?

Na článok tematicky príbuzne nadväzuje aj text Kataríny Bohušovej Horskí nosiči, ktorí sa pri svojej adrenalínovej práci s ferratou stretávajú pravidelne.

Tému jaskyniarstva zastupuje literárne poňatý článok Lukáša Vlčeka o priestoroch niektorých našich jaskýň, ktoré spája skutočnosť, že v hlbokej minulosti slúžili aj ako ľudské obydlia.

Zberateľstvo má mnoho podôb. Jednou z nich je aj zbieranie hrnčekov, čiže šáločiek s najrôznejšími, často umelecky mimoriadne hodnotnými motívmi. O dvoch zberateľoch týchto artefaktov – Jaroslave Tomšíkovej a Ivanovi Šuchovi hovorí článok Kataríny Šuchovej Utajená krása v starožitných hrnčekoch.

Číslo uzatvára obrazovo-textová reportáž z tohtoročného stretnutia slovenských turistov na rudohorskej Čiernej hore nad Margecanmi. Reportáž má názov Na Čiernu horu cez Makovicu a jej autorom je Karol Mizla.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
V Stredoslovenskom múzeu je výstava o výrobcoch modrotlače
<< predchádzajúci článok
Dom ľudového bývania v Šali predstaví kolkované tehly