Kučeru strašia hudobné sny

  Už ho nikto neprehovorí. Aspoň tak to tvrdí už bývalý tenista Karol Kučera. Raketu zavesil na klinec definitívne a v profesionálnom tenise ho už neuvidíme. Aj keď si občas predsa len zahrá, zmenil nástroj. Namiesto rakety sa už častejšie v jeho rukách objavuje gitara. „Baví ma to, hudba mi vypĺňa voľný čas,“ vyjadril sa bratislavský rodák a pokračoval: „Predtým som mával tenisové sny, teraz ich vystriedali hudobné. Hlavne pred vystúpeniami. Sníva sa mi, že mi odíde hlas alebo nezahrám správny akord.“ Na rozdiel od tenisu ich neberie smrteľne vážne.  

Vymení raketu za gitaru?

Hovoril o tom už dávnejšie, chystal sa na to už roky, no rozlúčku zatiaľ vždy odložil. Napokon si za svoju labutiu pieseň vybral finále Davisovho pohára proti Chorvátsku. Dva týždne sa intenzívne pripravoval, aby v prípade potreby mohol zaskočiť. Potreba bola. Karol Kučera síce na zázrak proti Ivanovi Ljubičičovi zrelý nebol, napriek tomu si môže povedať, že to bola dôstojná rozlúčka s bohatou a úspešnou kariérou, počas ktorej to dotiahol medzi najlepšiu desiatku na svete, na šiestu pozíciu. Raketu obrazne zavesil na klinec na vyhlásení ankety Tenista roka, na slávnosti, kde so svojou kapelou zahral kamarátovi Dominikovi Hrbatému a tenisovej rodinke. Že by Karol Kučera definitívne vymenil tenisovú raketu za gitaru?
Nerozmyslíte si to ešte s tou rozlúčkou?
- Som pevne rozhodnutý. Hoci stále pracujú emócie, vidím, že chlapci trénujú, že Domino maká v entécečku, volali ma na Štrbské Pleso či aspoň na výlet, nepôjdem s nimi. Stále som v kontakte so všetkými... Trochu mi je niekedy ľúto, rád by som sa ukázal na kurte, ale viem, že to už nemá cenu. Možno v budúcnosti sa na kurt vrátim ako tréner.
Pred finále Davisovho pohára ste sa intenzívne pripravovali. Teraz ste zrazu prestali zo dňa na deň trénovať, alebo to chcete urobiť postupne?
- Už predtým som mal viac voľného času. To, že som trénoval pred finále Davis Cupu tak intenzívne, bolo len kratšie obdobie. Teraz robím to isté, čo predtým.
Čiže: občas si zahráte, keď sa vám zachce? Vraj budete hrať ešte nejaké ligové zápasy?
- Zatiaľ som podpísal zmluvu s jedným nemeckým klubom, ani neviem presný názov. Ide o súťaž nad tridsať rokov, čo spĺňam.
Je to seniorska liga, bude sa hrať v apríli, na tri, štyri zápasy. 
Skúste sa vrátiť k daviscupovému úspechu. Ako ste ho vnímali vy, ktorý ste sa v tejto súťaži objavili od začiatku vstupu Slovenska na scénu a prispeli ste veľkou mierou k tomu, že sme sa dostali medzi elitu?
- Ešte sme časovo veľmi blízko. Možno, že neskôr ho budem vnímať ináč. Myslím si, že to, čo sme dosiahli, je obrovský úspech, čo sa ťažko bude opakovať. Predsa len je veľmi ťažké dostať sa do finále. Najmä potom, že sme tento rok hrali všetky zápasy doma, budú musieť chlapci nastúpiť vonku, a tam vyhrať proti silným tímom, čo bude veľmi ťažké. 
V rozhovore ste sa kedysi zmienili, že by ste chceli byť hudobníkom. Roky hrávate na gitare, kapelu máte, aj vystupujete. Viete si predstaviť, že urobíte kariéru ako hudobník?
- Kariérou by som to nenazval, stále to robím na amatérskej báze. Baví ma to nesmierne, hudba mi vypĺňa voľný čas, ktorého mám teraz viac, a preto sa k hudbe aj viac dostanem. Ale musím sa priznať, že som mával niekedy zlé sny o tenise, že mi nepôjde forhend, alebo som sa bál nastúpiť na nejaký zápas, bál som sa nejakého súpera. Teraz tieto sny vystriedali tie hudobné - najmä pred vystúpeniami. Sníva sa mi, že mi odíde hlas, či nezahrám ten správny akord. Takže rozdiel je len v tom.
Čo je horší pocit? Keď ste nezahrali správny úder alebo akord?
- Hudbu beriem ako zábavu, takže keď sa zobudím, môžem sa nad tým zasmiať. Kým tenis som bral smrteľne vážne a bolo to naozaj intenzívnejšie.
Stalo sa vám už, že ste zahrali zlý akord?
- Ešte nie (veľký smiech).
V porovnaní s tenisom - koľko sa venujete hudbe?
- Dostávam sa k tomu pomerne často, skoro každý deň. Skúšky závisia aj od toho, ako ostatní chlapci z kapely majú čas. Každý z nich totiž pracuje. Sme amatéri, takže k hudbe sa dostávame väčšinou len po večeroch. Niekedy skúšame do hlbokej noci. 
Spomínali ste, že sa na kurt možno vrátite jedného dňa ako tréner. Dokonca aj Dominik Hrbatý naznačil niečo, že by vás rád videl v Davisovom pohári pri tíme. Máte konkrétne predstavy?
- Že by som sa priznal? Absolvoval som dve trénerské hodiny po Davisovom pohári. Už dlhšie som mal v merku jedno dievča, ktoré trénovalo u Jana Nižňanského. Je to šestnásťročná tenistka, veľmi sa snaží, tak som si povedal, prečo nie. Uvidíme, ako to pôjde ďalej. Nechcem sa veľmi viazať, aby som s ňou trénoval každý deň. Keď mi vyjde čas na tenis, tak si s ňou zahrám. Jej meno zatiaľ nebudem hovoriť...
Boli ste šiestym hráčom sveta, vyhrali ste Hopmanov i Svetový pohár. Skúste sa obzrieť za kariérou, ako ju vidíte vy? Nájde sa niečo, čo ľutujete, že nevyšlo?
- Myslím si, že som sa mohol udržať trochu dlhšie vo svetovej špičke, v dvadsiatke som mohol pobudnúť viac než len dva roky. Jedine toho mi je trochu ľúto. Ináč som vďačný za všetko, čo som dokázal.
Dominik Hrbatý má ešte voči vám čo doháňať. Strávili ste spolu veľa času na tréningoch aj v daviscupovom tíme. Ako vidíte vy súčasnú slovenskú jednotku?
- Keby som mal na hlave klobúk, tak ho pred ním snímem... Naozaj, to, čo on dosiahol, je obdivuhodné. Hlavne neskutočne na ňom obdivujem, ako sa vie pripraviť na turnaje, ako tvrdo trénuje - a to je práve na tenise najťažšie. To zvláda na jednotku s hviezdičkou, a preto sa aj výsledky dostavia. Môžeme ešte od neho očakávať prenikavé úspechy. Veľmi mu budem držať palce.
Daviscupový tím pocestuje v budúcej sezóne na zápas prvého kola do Chile. Pôjdete s družstvom?
- Uvažujem o tom. Keď chlapci budú chcieť, aby som im sparringoval, aj by som išiel. No je to ďaleko, uvidíme, čo bude o niekoľko mesiacov.
Koncom roka sa robia plány na ďalší. Ako vyzerá ten váš?
- Nijaké športové vyhliadky už nemám. S tenisom viac-menej už žiadne...
A ľudské?
- Uvidíme... Veľké ciele si na budúci rok nedávam. Budem rád, keď budem doma na Slovensku a budem sa môcť venovať čo najviac dcére.

Otcovská výchova: „Kristínka, na tenise musíš byť tíško!“

Karol Kučera
Narodený:  4. marca 1974 v Bratislave
Výška/hmotnosť:  187 cm/77 kg
Ženatý, otec 4-ročnej dcérky Kristíny
Súčasný renking:  144
Najvyššie v rebríčku:
 6 (14. septembra 1998)
Bilancia výhier/prehier v kariére:
 293 - 244
Tituly vo dvojhre: 6 (1995 - Rosmalen; 1997 - Ostrava; 1998 - New Haven, Sydney; 1999 - Bazilej; 2003 - Kodaň.
Ďalšie úspechy - finalista (6): 1994 - Umag; 1997 - Nottingham, Stuttgart; 1998 - Stuttgart, Viedeň; 2003 - Chennai.
Počet titulov vo štvorhre:  0
Zárobok v kariére: 5 061 125 USD
Klára Urbánová