Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

26. augusta 2016

MARTINKA:V Devín banke som bol krízový manažér,nie ako Mečiarov človek



Devín banka bola koncom roku 1995 pred kolapsom a hľadala krízového manažéra. Oslovil ma viceprezident Európskej banky pre obnovu a rozvoj Tomáš Pařízek ...



Zdieľať
Karol Martinka Foto: TASR/Pavel Neubauer
Bratislava 26. augusta (TASR) - Devín banka bola koncom roku 1995 pred kolapsom a hľadala krízového manažéra. Oslovil ma viceprezident Európskej banky pre obnovu a rozvoj Tomáš Pařízek a rakúsky podnikateľ spolu so zástupcami majoritných ruských akcionárov, nie vtedajší premiér Vladimír Mečiar. Povedal pre TASR bývalý generálny riaditeľ banky Karol Martinka v reakcii na dnešný článok Hospodárskych novín o Devín banke.


"Nastúpil som začiatkom roku 1996 ako krízový manažér. Predseda predstavenstva Sergej Gorodkov ma požiadal, aby som našiel spôsob, ako dostať banku z veľmi zlej finančnej situácie. Viac ako 80 % jej úverového portfólia, ktoré bolo vo výške 600 miliónov korún, bolo nedostatočne krytých a nedobytných. Úvery sa pred mojim pôsobením v banke rozdávali bez akýchkoľvek analýz a znalosti podnikateľského prostredia," priblížil Martinka s tým, že Národná banka Slovenska (NBS) hrozila, že Devín banke odoberie licenciu.

"Žiadna iná banka jej nechcela dať úložky a bolo mi jasné, že sa nedá ozdraviť normálnou bankovou činnosťou, keďže nemala k dispozícií prakticky žiadne finančné prostriedky," doplnil.

Ruská federácia mala voči SR uznaný dlh vo výške viac ako jedna miliarda USD. "Nešlo o deblokáciu, ako sa často neodborne spomína, ale o vysporiadanie dlhu, pretože ho ruská strana uznala a chcela tento záväzok splniť. Hľadal som spôsob, ako v rámci vysporiadania tohto ruského dlhu zapojiť Devín banku ako sprostredkovateľa a na základe toho získať pre ňu finančné zdroje. Po viacerých rokovaniach s ruským veľvyslancom Sergejom Jastržembským sa potvrdila možnosť doviezť vojenskú techniku. Až vtedy som začal rokovať s vládou SR, že v rámci vysporiadania ruského dlhu by bolo možné doviezť 11 stíhačiek MIG, ktoré potrebuje Armáda SR," vysvetlil Martinka.

V tom čase rokovala o dovoze ruských stíhačiek aj maďarská vláda. Podľa Martinku ich slovenská strana získala za výhodnejších podmienok a lacnejšie. "Zrealizovanie dovozu vojenskej techniky bežne trvá roky. V prípade SR však od dohody vlády s Devín bankou a od podpisu medzivládnej dohody až po prílet MIG-ov uplynul necelý rok," konštatoval Martinka a dodal, že provízia viac ako 300 miliónov korún zachránila finančnú situáciu banky. "Devín banka sa postavila na nohy, dostávala úložky z iných bánk," ozrejmil Martinka, ktorý však nesúhlasil s neskorším smerovaním banky.

"NBS aj ruskí akcionári tlačili na to, aby sa venovala normálnej bankovej činnosti. Akcionári chceli získavať vklady od obyvateľov s prísľubom nereálne vysokého úroku, ktoré by sa zhodnocovali v Rusku. Ja som žiadal garanciu Ruskej centrálnej banky. Vtedy vznikol konflikt medzi mnou a ruskými akcionármi, lebo som nesúhlasil s posielaním vkladov slovenských občanov do Ruska bez záruky. Konflikt vyvrcholil mojím odchodom z funkcie generálneho riaditeľa. Radšej som obetoval prisľúbenú niekoľkomiliónovú odmenu za ozdravenie banky, lebo som neveril tejto stratégií, čo sa neskôr aj potvrdilo. Moji nástupcovia sa tomuto smerovaniu už nebránili. Pri mojom odchode bola banka životaschopná a na 95 % ozdravená," dodal Martinka, ktorý skončil vo funkcii generálneho riaditeľa Devín banky začiatkom júna 1997.

Devín banku založili v októbri 1992 viaceré odborové zväzy. V roku 2000 sa dostala do problémov a prestala plniť požiadavky na kapitálovú primeranosť. O rok neskôr definitívne skrachovala. Dohrou boli aj súdne procesy, ktoré súviseli s tunelovaním banky v konkurznom konaní.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Policajti pre nehodu odkláňajú premávku na D2 v smere do Česka
<< predchádzajúci článok
OSN vyzvala na ochranu ľudí evakuovaných z Dárajjá