Misia Phoenix bude hľadať podmienky pre život na Marse

BRATISLAVA 10. júla (WEBNOVINY) - Snaha o nájdenie života na Marse sa už na budúci rok presunie pod zem, keď po ňom bude sonda pátrať na severnej planine pod zamrznutým povrchom. Na rozdiel od predchádzajúcich misií, pri ktorých robotické vozidlá skúmali hory a krátery, sonda Phoenix Mars Lander amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír preskúma marťanskú pôdu a bude hľadať podmienky vhodné pre minulý či súčasný život. Americkí vedci chcú overiť, či sa môže voda pod povrchom v určitých periodických obdobiach roztopiť a zabezpečiť tak podmienky vhodné pre život mikroorganizmov. "Phoenix doplní naše strategické skúmanie Marsu, keďže sa po prvý raz dotkneme a preskúmame vodu na Marse - vodu vo forme ľadu pod povrchom," povedal Doug McCuistion, riaditeľ programu pre výskum Marsu. Sonda Phoenix by mala z Floridy k červenej planéte odletieť v auguste a o deväť mesiacov neskôr na nej aj pristáť. Keď bude sonda už na povrchu, zapojí sadu špeciálnych zariadení, ktoré dosiaľ na Marse žiadne iné zariadenie nepoužívalo. Slnkom poháňané vozidlo je vybavené 2,3-metrovým robotickým ramenom, ktoré sa dokáže vertikálne zavŕtať do pôdy, teda aj do ľadu, o ktorom sa vedci domnievajú, že leží iba niekoľko centimetrov pod povrchom. Peter Smith, hlavný operátor misie Phoenix z University of Arizona v Tucsone, uviedol, že zariadenie bude schopné preštudovať históriu ľadu a analyzovať, akým spôsobom tekutá voda modifikovala chemické zloženie pôdy. "Na dôvažok, naše prístroje budú schopné určiť, či je táto polárna oblasť vhodná pre prežitie primitívnych mikroorganizmov," povedal Smith.

Robotické rameno na Phoenixe odovzdá získané vzorky dvom ďalším zariadeniam, ktoré ich analyzujú. Jedno z nich ich ohreje, aby zistilo, či obsahujú vodu a uhlíkové chemické zložky, najpodstatnejšie stavebné kamene pre nami známy život. Druhé zariadenie presne určí chemické zloženie pôdy. Nová sonda na Marse bude vybavená aj špecifickou meteorologickou stanicou, ktorá bude schopná určiť hladiny vody a prachu v atmosfére, ako aj sledovať zmeny počasia počas trojmesačnej misie. Najprv sa však Phoenix musí na Mars dostať v jednom kuse. Pristávanie na Marse je komplikované, nech použijeme akúkoľvek metódu," povedal Barry Goldstein, projektový manažér pre Phoenix v Jet Propulsion Laboratory v kalifornskej Pasadene. "Náš tím celý systém neúnavne testuje od roku 2003, aby sme boli schopní identifikovať všetky možné komplikácie, ktoré by mohli nastať." Podobne ako ostatné zariadenie na Marse bude musieť Phoenix zapojiť tepelný štít predtým, než sa mu otvorí pristávací padák. Ten zníži jeho pristávaciu rýchlosť približne na 217 kilometrov za hodinu. Potom sa zapoja prídavné motory, ktoré pristátie sondy na jej tri nohy spomalia na približne deväť kilometrov za hodinu.

SITA/AFP