Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Zo zahraničia

29. augusta 2015

Môže sa kríza ukrajinského charakteru odohrať v Kazachstane?



Na archívnej snímke kazašský prezident Nursultan Nazarbajev.



Zdieľať
Na archívnej snímke kazašský prezident Nursultan Nazarbajev. Foto: TASR/AP
Londýn/Bratislava 29. augusta (TASR) - Napriek tomu, že sa celá pozornosť takmer výhradne zameriava na vzťahy Ruska so Západom, má kríza na Ukrajine znepokojujúci vplyv v rámci celého postsovietskeho priestoru, napísal pre britský magazín New Statesman David Clark, nezávislý novinár a bývalý poradca niekdajšieho britského ministra zahraničných vecí Robina Cooka.


To podľa Clarka platí aj o strednej Ázii, kde - i napriek občasným odchýlkam - pretrvali od rozpadu Sovietskeho zväzu úzke a priateľské vzťahy s Moskvou ako norma. V regióne, kde bola rivalita medzi veľkými mocnosťami častým zdrojom konfliktov a napätí, sú vlády citlivé na čokoľvek, čo by mohlo narušiť existujúcu rovnováhu vzťahov, upozorňuje Clark a dodáva, že tento fakt má už teraz vplyv na podporu nových politických zoskupení a komplikuje plány na eurázijskú integráciu pod ruským vedením.

Pád Ukrajiny predstavuje podľa Clarka osobitnú výzvu pre Kazachstan, najväčšiu stredoázijskú republiku, ktorá v posledných dvoch desaťročiach vykonávala jednu z najjemnejších a najúspešnejších zahraničných politík zo všetkých bývalých sovietskych štátov. Kazachstan zdieľa s Ruskom hranice v dĺžke 6467 kilometrov a medzi jeho obyvateľstvom žije veľké množstvo etnických Rusov – takmer štvrtina z celkového počtu obyvateľstva. A jeho reakcia na ukrajinskú krízu vychádza práve z tejto existenčnej reality, analyzuje pre New Statesman editor politického blogu Shifting Grounds. Nechcejúc si pohnevať Moskvu, ale ani dovoliť precedens v rámci revízie hraníc, kazašský prezident Nursultan Nazarbajev vyjadril "pochopenie" nad ruskou anexiou Krymu, pričom však vyzval na zachovanie územnej celistvosti Ukrajiny, ktoré má byť výsledkom rokovaní.

Takéto jednanie je v súlade s dôsledným politickým balansovaním, ktoré sa Kazachstanu podarilo dosiahnuť od získania nezávislosti. Clark vysvetľuje, že cieľom kazašskej diplomacie je otočiť, za iných okolností zraniteľnú geopolitickú pozíciu vnútrozemskej a na prírodné zdroje bohatej krajiny, vkliesnenej medzi dvoma veľkými mocnosťami, na zdroj svojej diplomatickej sily. Čo jej praktici označujú ako "viacvektorová" zahraničná politika, spočíva v budovaní rozsiahlej siete bilaterálnych vzťahov a maximalizácii multilaterálnej účasti naprieč širokou škálou medzinárodných organizácií. Kazachstan je aktuálne súčasťou Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS). V januári sa Kazachstan s Ruskom a Bieloruskom stal zakladajúcim členom Eurázijskej ekonomickej únie (EEÚ) a tento mesiac vstupuje do Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Diverzifikácia zahraničných vzťahov Kazachstanu je podľa Clarka vykonávaná ako úmyselná stratégia zameraná na posilnenie jeho suverenity tým, že zabraňuje nadmernej závislosti od jedného "vektora". A jeho lídrom dáva priestor, aby svoju krajinu stavali do pozície mosta medzi východom a západom, sprostredkovaním komunikácie a rozvoja vzťahov vo vzájomnom prospechu. Ako účastník programu Partnerstva pre mier Severoatlantickej aliancie a člen ruskom vedenej Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti sú kazašské vojenské manévre - pod názvom Orol stepný - pravdepodobne jedinou pôdou, kde je stále možné stretnutie ozbrojených zložiek týchto dvoch organizácií.

V tomto kontexte sa musí chápať aj členstvo v Eurázijskej ekonomickej únii, napísal Clark. Eurazianizmus, obhajovaný prezidentom Nazarbajevom, je vyjadrením identity jeho krajiny ako križovatky medzi kontinentmi a kultúrami, a nie je to pozvánka na obnovenie výsostnej sféry ruského vplyvu, ako sa domnievali niektoré hlasy na Západe. A účasť Kazachstanu v EEÚ sa preto odvíja od národných záujmov, vysvetlil Clark a uviedol príklad, keď vlani v auguste ruský prezident Vladimir Putin opísal Kazachstan ako časť "ruského sveta" a odhalil tak otázku jeho budúcej štátnosti, na čo Nazarbajev verejne pohrozil odstúpením z projektu.

Podľa Clarka Kazachstan vníma EEÚ ako čisto ekonomické partnerstvo a - s ohľadom na aktuálne trendy - nie ako to nevyhnutne najdôležitejšie. Vstup Ruska by pre Astanu mohol priniesť obdobie stagnácie, pričom užšie vzťahy s ekonomicky dynamickou Čínou jej zabezpečia lepšie vyhliadky na rast a investície. Čína sa už teraz stala hlavným investorom v kazašskom energetickom sektore, spomenul Clark a zdôraznil, že vybudovanie ropných a plynových potrubí na vývoz energetických dodávok do Číny zredukovali závislosť Kazachstanu od sietí potrubí zo sovietskej éry, ktoré ho v minulosti spájali s Ruskom.

Rozvíjajúce sa hospodárske vzťahy s Čínou sú však podľa neho aj o inom, ako len o vývoze prírodných zdrojov. Obe krajiny sú hlavnými partnermi pri nastoľovaní čínskej vízie novej hodvábnej cesty spájajúcej Európu a Áziu, a to cez rozrastajúcu sa sieť modernej cestnej a železničnej infraštruktúry či telekomunikačnej a energetickej siete. Od roku 2013 Čína a Kazachstan podpísali bilaterálne investičné a infraštrukturálne dohody v celkovej hodnote 68 miliárd dolárov. S rastom investičného potenciálu Číny v západnom regióne sa tak podľa Clarka zodpovedajúcim spôsobom posilní i kazašský ekonomický a politický vplyv v regióne. Jeho cieľ - stať sa jednou z 30 najrýchlejšie sa rozvíjajúcich ekonomík vo svete - je síce ambiciózny, nie však pritiahnutý za vlasy, konštatuje.

Západný "vektor" zahraničnej politiky Kazachstanu je i naďalej dôležitý, ale nie je tak silný, ako bol bezprostredne v období po dosiahnutí nezávislosti, keď boli hlavným zahraničným investorom Astany Spojené štáty, upozornil Clark. Po tom, ako sa Washington začal zameriavať primárne na Pacifik a stiahnutie jednotiek z Afganistanu, sa podľa neho zmenšil vplyv USA v regióne. Kazachstan sa to preto snaží vynahradzovať posilňovaním ďalšej spolupráce. V januári podpísaná Dohoda o posilnení partnerstva a spolupráce s Európskou úniou sa zameriava na prehĺbenie vzájomných obchodných liniek a politického dialógu. Postavenie významného obchodného partnera získala tiež Južná Kórea, Kazachstan ďalej vyvíja snahy o kultiváciu vzťahov s arabskými štátmi Perzského zálivu. Za ďalší región, ktorý je oblasťou rastúceho záujmu Kazachstanu, Clark označil oblasť južnej Ázie.

Kazachstan oproti iným krajinám disponuje omnoho väčšími diplomatickými možnosťami a pracuje s nimi so značnými zručnosťami, konštatuje v závere analýzy Clark. A to je podľa neho hlavným dôvodom, prečo je nepravdepodobné, aby sa ukrajinský scenár zopakoval aj v strednej Ázii. Kazašskí lídri sa postarajú o to, aby v budúcnosti zaistili zotrvanie v priateľstve s Ruskom a vytvorili rovnováhu vo vzťahoch s Čínou.

Eurázijskú integráciu a vzájomnú závislosť Kazachstan využil na to, aby pre seba vybojoval silné a nezávislé miesto regionálnej mocnosti. A vzhľadom k jeho východiskovej pozícii - ako stojatej vody rozdrobujúcej sa ríše, ktorú mal pred 25 rokmi - je to podľa Clarka významný úspech.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
MOSR:Rokovania so Švédmi o prenájme stíhačiek pokračovali aj na Sliači
<< predchádzajúci článok
Návštevníci Tatier majú novú možnosť na hodnotenie kvality služieb