Osamelého Bendíka prichýlili v Poprade

  Retrospektívu jeho celoživotného diela zostavili zo zbierok Šarišskej galérie Prešov, Východoslovenskej galérie Košice a z fondov Tatranskej galérie. Malý záujem o Bendíkovu tvorbu pripisuje kurátorka výstavy a riaditeľka prešovskej galérie Mária Hrebíčková jeho mimoriadnej skromnosti a nepriebojnosti. „Pracoval vždy tvrdohlavo po svojom, verný svojmu umeleckému i ľudskému krédu, odolný voči nastupujúcim a ustupujúcim módam.“
Jozef Bendík sa narodil v rodine chudobného čižmára na periférii Prešova. Ako prvý z východného Slovenska odišiel roku 1924 za výtvarným vzdelaním do Prahy. Tam sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Jindřiškou Rybárovou. Koncom roku 1939 bol nútený vrátiť sa späť do Prešova. V meste bol pri zrode Šarišskej galérie, pôsobil tam ako pedagóg výtvarnej výchovy. Podieľal sa na reštaurovaní mnohých pamiatok na východnom Slovensku. Počas viac ako polstoročnej tvorivej aktivity s obľubou maľoval Cigánov (tieto diela patria k najkrajším v celej jeho tvorbe), všímal si mestskú a dedinskú chudobu, priťahovali ho motívy z cirkusových arén, náboženských pútí a procesií. Vytvoril sériu motívov zo starého Prešova a dôverne známych uličiek a zákutí rodného mesta. V Šariši ho zaujala krajina, z nej sú jeho typické motívy kúpania koní, kravky na pastve.
Výstava Jozefa Bendíka potrvá do 12. decembra.