Počasie ostatných dní navodzuje v prírode jarnú náladu

  Nielen podľa teplôt, keď aj v noci sú nad nulou, ale aj nálady v prírode. Svieža mládza na lúkach či na trvalo spásaných pasienkoch pripomína skutočne skôr obdobie okolo Juraja (24. apríl), než aké býva na Demetera (26. október), keď bačovia a valasi po iné roky zháňali ovce pre nedostatok paše dole z grúňov.

      "Neobyčajne teplé obdobie spôsobuje, že cyklámen fatranský kvitne na lokalitách vo Veľkej Fatre dlhšie ako obyčajne a jeho dĺžka v kvitnutí bude patriť k rekordným. Cyklámen fatranský je endemickou rastlinou a nerastie nikde inde na svete, len v oblasti masívu Veľkého Šturca - v katastroch obcí Liptovské Revúce, Motyčky a Staré Hory, kde je centrum jeho výskytu v tomto pohorí. Táto podivuhodná rastlina rastie ešte aj v Blatnickej doline a Belianskej doline v západnej časti Veľkej Fatry," konštatoval pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga.  
      Keďže terajší teplý charakter počasia s náznakom babieho leta má ešte pokračovať niekoľko dní nemožno vylúčiť, že v lesných zákutiach ojedinele ešte zakvitnú jahody lesné, horčinky horké, či záružlie močiarne. Dojem jarnej atmosféry vyvoláva aj pospevovanie niektorých vtáčích druhov. Ozývajú sa sýkorky, brhlíky či čížiky. Neobyčajne teplé noci provokujú k vyhukovaniu aj sovy. Priaznivé poveternostné pomery vo vysokých horských polohách využíva aj vzácny operenec murárik červenokrídly. Dva tieto vtáky, ktoré sa v jeseni obyčajne vertikálne sťahujú do nižších polôh, sa ešte zdržiavajú na svojich hniezdnych lokalitách vo Veľkej Fatre, a to až v nadmorskej výške nad 1500 metrov.
      Poznatky z pozorovaní potvrdzujú, že za terajších mimoriadne priaznivých klimatických pomerov je neobyčajne aktívny hmyz i pavúky. Ani plazom akoby sa nechcelo ešte stále zazimovať. Hrejivé lúče slnka využívajú v týchto dňoch na posledné vyhrievanie sa vretenice i jašterice, a to aj vo vysokých horských polohách okolo 1 500 metrov.

(TASR)