Počuli ste? : Oldo Hlaváček sedel v base

  Jeho život však neplynul tak hladko, ako by sa zdalo. Problémy v mladom veku mu spôsobila emigrácia. S touto myšlienkou  sa pohrával už dávnejšie pred tým, než tak urobil. „Asi odvtedy, odkedy k nám prišli Rusi. Sedávali sme s Krajíčkovcami po kaviarňach a po reštauráciách a radili sa, kam pôjdeme, čo tam budeme robiť. Plánovali sme, že pôjdeme do Talianska, pretože sme tam mali rodinu,“ spomína Hlaváček. V tých časoch sa s možnosťou vycestovať spájali veľké peripetie. Hlaváček bol, navyše, už veľmi známy herec, tak nečudo, že sa rozniesla fáma, že chce emigrovať. „Všetci ma považovali za emigranta, a tým sa moje problémy začali. V tom čase som chcel ísť s manželkou na dovolenku, no už tam ma mali v papieroch ako emigranta. Najskôr ma nechceli pustiť, ale nakoniec museli, keďže som mal papiere v poriadku.“ Napokon sa vybrali do Španielska, kde plánovali zostať. Po krátkom čase si to však rozmysleli. Mali istý strach. Po návrate z toho vznikli obrovské problémy, dokonca ho vyhodili aj zo školy.
I keď odvtedy prešlo už takmer pol storočia, ani dnes tieto udalosti nemôže brať s humorom. Jediná osoba, ktorá ho podporila, bola manželka. Ostatní ho opľúvali. Pedagógovia, ktorí ho dovtedy dávali za vzor hercom, sa mu zrazu vyhýbali. Všetci sa báli...
Bol v treťom ročníku VŠMU, navyše čerstvý ženáč, keď po neho v istý deň prišli dvaja eštebáci, posadili ho do auta a odviezli do väznice. Tri mesiace ho vypočúvali, prevážali z basy do basy, až sa napokon dozvedel, čo „spáchal“.
„Rádio naladené na „nesprávnu“ frekvenciu Slobodnej Európy a vlastný názor, o ktorý som sa nemienil dať pripraviť direktívami z východu. Spočítali mi to aj s úrokmi na dvanásť mesiacov basy nepodmienečne. Dvakrát síce porušili zákony, ale nepriateľ ľudu bol nepriateľ ľudu. V pracovnom tábore som získal zubnú protézu a tri dioptrie...,“ spomína. Prepustený politický väzeň - s takouto nálepkou sa nežilo ľahko. Horko-ťažko ho prijali v Slovnafte za vodiča parného valca. Už-už zháňal montérky, keď prišiel list z Prešova.
„Vtedajší riaditeľ Divadla Jonáša Záborského pán Petruška mi ponúkol angažmán.“ Dodnes je všetkým kolegom, ktorí jemu i jeho manželke vtedy vrátili vieru v človeka, vďačný. Prežil s nimi dva krásne roky.
Hlaváček má dvoch dospelých synov, ktorí vyštudovali vysoké školy. Obaja hrávali už v detstve. Starší Oldo je diplomat, mladší Ivo pracuje ako asistent réžie. 

Alena Horváthová-Čisáriková