Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

Denník - Správy







Pridajte sa
Ste na Facebooku?
Ste na Twitteri?
Pridajte sa.

 Mobilná verzia






 24hod.sk    Z domova

12. februára 2018

Pre gréckokatolíkov sa v pondelok začína 40-dňový pôst



Pre veriacich katolíkov byzantsko-slovanského pôvodu, teda gréckokatolíkov, sa v pondelok začína veľkopôstne obdobie. Veľký pôst, ktorý sa podľa ...



Zdieľať
Ilustračné foto. Foto: TASR/František Iván
Bratislava 12. februára (TASR) – Pre veriacich katolíkov byzantsko-slovanského pôvodu, teda gréckokatolíkov, sa v pondelok začína veľkopôstne obdobie. Veľký pôst, ktorý sa podľa hovorcu Bratislavskej gréckokatolíckej eparchie Stanislava Gábora nazýva aj Štyridsiatnica, trvá do piatku pred Lazárovou sobotou.


Do obdobia pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele, hoci v tieto dni nie je predpísaný striktný pôst. "V prvý deň Veľkého pôstu je predpísaný prísny pôst, nekonzumujú sa mäsité ani mliečne pokrmy, vajcia a iba raz sa je možné dosýta najesť," povedal Gábor s tým, že v stredy a piatky sa počas tohto pôstu zachováva zdržanlivosť od mäsa.

Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, postojov a vzťahov k Bohu, k sebe i k blížnym. Bohoslužobné texty nabádajú rozjímať nad vlastným životom.

V pôstnom období sa nezdobia oltáre kvetmi. Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet. Liturgické texty majú modlitebný a kajúcny charakter. Sú zamerané na podstatu telesného a duchovného pôstu ako vyjadrenia ľudskej pokory, ducha modlitby, milosrdenstva. Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí.

História Štyridsiatnice siaha do čias apoštolov. Už prvé kresťanské spoločenstvá si v deň židovskej paschy pripomínali Kristovo utrpenie a smrť a dodržiavali v tento deň pôst. Podľa historických prameňov tento tzv. paschálny pôst dodržiavali niektorí jeden deň, iní dva dni alebo dlhšie. V 2. a 3. storočí sa pôst postupne presunul na obdobie pred paschou, tzv. predpaschálny pôst a predlžoval sa. Od 4. storočia sú už jasné svedectvá o 40-dňovom predpaschálnom pôste (Nicejský koncil).

Podľa starodávnej tradície sa soboty a nedele vo východnej cirkvi nepovažujú za pôstne dni. Aby sa dosiahlo číslo 40, pôst sa predĺžil zo šiestich na sedem týždňov. Západná (latinská) cirkev mala šesťtýždňové veľkopôstne obdobie, nakoľko aj sobotu počíta do pôstnych dní. Veľký pôst mal teda aj na západe iba 36 dní. Aby sa dosiahlo plných 40 dní pôstu, západná cirkev v 7. storočí pridala ešte štyri dni na začiatok pôstu a začína svoje veľkopôstne obdobie Popolcovou stredou, východná o dva dni skôr.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Smrteľný pád mladého muža z okna v Petržalke vyšetruje polícia
<< predchádzajúci článok
Sever Portorika zasiahol po výbuchu a požiari ďalší výpadok elektriny

Pre gréckokatolíkov sa v pondelok začína 40-dňový pôst - diskusné fórum čitateľov