Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

17. apríla 2014

Predkresťanské tradície znamenali rozlúčku s Morenou a vítanie Vesny



Na snímke pálenie Moreny.



Zdieľať
Na snímke pálenie Moreny. Foto: TASR/Milan Kapusta
Bratislava 17. apríla (TASR) - Veľkonočné sviatky majú predovšetkým kresťanský rozmer, ale do súvislosti s nimi sa dávajú aj iné religiózno-tradičné aktivity, ktoré majú ešte predkresťanský pôvod.


Sú to aktivity súvisiace s odchodom zimy a vítaním jari ako životodarného ročného obdobia. Dominujú najmä u slovanských etník, Slovákov nevynímajúc.

Už dva týždne pred Veľkou nocou sa konali obyčaje, ktoré mali urýchliť koniec vlády zimy - Moreny a osláviť nástup nového vegetačného obdobia. Na území Slovenska sa lúčili so zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny, ktorú znázorňovala figúra dievčaťa vyrobená zo slamy.

S vítaním jari - príchodom Vesny - súviseli aj ďalšie kultové obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. V tomto čase sa napríklad čistili príbytky, zhotovoval sa nový odev, obmedzoval sa vplyv zlých síl atď.

Rôzne zvyky a tradície vrcholili vo Veľkonočný pondelok šibaním vŕbovými korbáčmi a oblievaním mladých dievčat, aby boli po celý nasledujúci rok zdravé. Odmena pre oblievačov a šibačov - ozdobené vajíčko - kraslica - je zase symbolom života.

Všetky tieto tradičné obrady a zvyky majú ešte staroslovanskú tradíciu, veď Morena je staroslovanským božstvom zimy a smrti a Vesna jari.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Krížová cesta nad Piešťanmi má veľkonočnú premiéru
<< predchádzajúci článok
EÚ píše Kremľu: Môžete stratiť dôveryhodnosť ako dodávateľ surovín