Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

18. septembra 2014

Recenzia: Listy Emilovi Milana Lasicu nielen „doma“, ale aj v Studiu DVA v Prahe...



Milan Lasica sa stal glosátorom času. Jeho listy Emilovi v réžii Jakuba Nvotu s hudbou Kamila Mikulčíka síce vyšli pôvodne v časopise Týždeň a rovnako aj ako kniha, no na javisku nadobudli podobu divadelnej podoby s dávkou veľkej zručnosti.



Zdieľať
Listy Emilovi Milana Lasicu


Na Slovensku v Štúdiu L+S mali premiéru v apríli, no v českom Studiu DVA 21. augusta tohto roku.
 Pochopenie a chápanie času a jeho neodvratnosti, história jednej krajiny a zamýšľanie sa paralelne nad vlastným starnutím s nadhľadom, je spracované veľmi prístupnou formou. Obraznosť a inšpiratívnosť, ako aj chápavý ponor do duše seniora v spojení s javiskom divák prijíma tak s jemným úsmevom, sebareflexiou, no humorné situácie v hre aj s chápavým smiechom. Spojenie Lasica a Nvota je prínosom tak pre diváka, ako aj dielo samotné. Jakub Nvota - pozorovateľ života so zmyslom pre detaily na javisku, ako aj v texte, spolu s autorom a hlavným predstaviteľom Milanom Lasicom, alias Mirom, dokážu na javisku priam kúzliť. Listy Emilovi, teda „Mirove“ spovede priateľovi, v inscenácii pôsobia ako prepojenie časových pásiem a jednotlivých udalostí, ktoré seniori prežívajú. Veľmi pôvabný jazyk, obrazy jednotlivých udalostí života v domove dôchodcov, ktorý neskôr premenovali moderne na hospic a nevyhnutnosť smrti a konca života každého človeka, sa stávajú menovateľom celej hry. Pri pohľade na majstra, akým Lasica je, prichádza divákovi na um spoločné priateľstvo a partnerstvo s Julom Satinským... Akoby slovami uznania, vzájomného porozumenia, no neraz aj čierneho humoru posielal spovede práve jemu.. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o patetickosti, keďže Milana Lasicu poznáme ako realistu a človeka, ktorý aj z tej negatívnej reality dokáže vyťažiť to „ dobré“...

Listy Emilovi Milana Lasicu

V Lasicovi je však čoraz viac možno pozorovať človečenskosť a nový postoj k rôznym životným situáciám.  Dôchodkyne a zároveň akési spomienky na zašlú mladosť v podaní mladých herečiek Dominiky Kavaschovej, Lujzy Schramekovej, Zuzany Šebovej a Barbory Švidraňovej, ako aj ich kolega Kamil Mikulčík osviežia to, čo je aj tak sviežo napísané, s nadhľadom povedané a s „rezervou brané“. Samotné Listy Emilovi na javisko prinášajú niečo, čo možno nazvať víťazstvom nad sebou samým. Odstup od témy, jej ľudomilné spracovanie a chápanie problematiky neodvratnej staroby práve akosi paradoxne zanecháva na javisku závan čerstvosti, vtipu a nezabudnuteľnosti.

Čítajte tiež:

Lasicove Listy Emilovi ožijú na doskách Štúdia L+S



Autor: Jana Jurkovičová

   Tlač    Pošli

   

Súvisiace články:


 Recenzia: Okteto životov pod taktovkou pána Gézu je svedectvom spoločnosti (23. 5. 2014)
 Recenzia: Nezvíťazí síce pravda a láska, ale Poker Face v divadle GUnaGU sa vždy oplatí... (25. 3. 2014)
 Recenzia: Caligula s ľudskou tvárou... (14. 3. 2014)
 Recenzia predstavenia Ani za milión!: Keď srší síra a lietajú trosky (13. 1. 2014)
 Recenzia: Cesta človečinou a kúzelnými emóciami Stanislava Štepku (16. 12. 2013)
 Recenzia: Madame Bovary je inscenáciou pre hľadajúceho diváka (18. 11. 2013)
 Recenzia: Divadelníkom sa podarilo otvoriť Pandorinu skrinku (13. 11. 2013)
 Recenzia: Česká scéna sa priblížila v česko-slovenskej podobe aj počas leta (23. 7. 2013)
 Recenzia: Mladá krv na Malej scéne STU hrá o tom, o čom spoločnosť mlčí (13. 5. 2013)
 Recenzia: Divadlo očami jedného herca (1. 3. 2013)



nasledujúci článok >>
Česko zastúpi na Oscaroch dopingová dráma Fair Play
<< predchádzajúci článok
One Day Jazz Fest prinesie kráľa basákov Avishai Cohena