Režisér, ktorý si nemohol ísť pre Oscara - Roman Polański

BRATISLAVA 29. júna (SITA) - Poľský režisér a herec Roman Polański sa narodil 18. augusta 1933 v Paríži. Ako Rajmund Roman Liebling prišiel na svet do manželstva poľského Žida Ryszarda Polańskeho (pôvodným menom Ryszard Liebling) a Rusky Buly Polańskej (rodenej Katz). V roku 1937 ušla jeho rodina pred antisemitskými náladami do Poľska, kde ich napokon väznili rovnako ako milióny ďalších poľských Židov. Jeho matka zomrela v koncentračnom tábore v Osvienčime, otec takmer zahynul v rakúskom koncentračnom tábore Mauthausen-Gusen, ale mladému Polańskemu sa podarilo z krakovského geta ujsť a vojnu prečkal potulkami po poľskom vidieku. Tieto skúsenosti neskôr zúročil vo filme Pianista (2002), ktorý v roku 2002 získal Oscara. Hlavnú postavu v ňom stvárnil Adrien Brody.

Polański, ktorý plynulo hovorí šiestimi jazykmi: po poľsky, rusky, anglicky, francúzsky, španielsky a taliansky, študoval na filmovej škole v Lodži. Ukončil ju v roku 1959 a spočiatku pôsobil ako divadelný a filmový herec. Zaujal napríklad vo filmoch Nepozvaní hostia (1955), Čo povie žena? (1958) či Nevinní čarodejníci (1960). Režijnú kariéru začal v roku 1958 krátkymi filmami, za ktoré získal množstvo medzinárodných ocenení. Ako režisér hraných filmov úspešne debutoval psychologickou drámou troch ľudí Nôž vo vode (1962), za ktorý získal hlavnú cenu na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach a vyslúžil si aj svoju prvú nomináciu na Oscara. Film vznikol pod silným vplyvom tvorcov francúzskej novej vlny a talianskeho režiséra Michelangela Antonioniho. Ďalšie filmy točil už v zahraničí, pričom štýlovo najucelenejším je jeho americký detektívny film Čínska štvrť (1974) s Jackom Nicholsonom a Faye Dunaway v hlavných úlohách. Medzi jeho ďalšie úspešné filmy patrí Tess (1979), ktorý nakrútil v anglicko-francúzskej koprodukcii. Postupne silnel jeho sklon k čiernemu humoru, výstrednosti a absurdite. K filmom si často sám písal scenáre a v niektorých z nich si i zahral. Vo filme Ples upírov (1967) hral hlavnú úlohu po boku Sharon Tate. Pár, ktorý sa zoznámil počas nakrúcania, začal spolu tráviť čas aj mimo pľacu. V roku 1968 Polański nakrútil psychologický thriller Rosemary má dieťatko. V snímke na motívy rovnomenného románu Iru Levina, si hlavnú úlohu - ženu, ktorá zistí, že čaká Satanove dieťa, zahrala Mia Farrow. So Sharon sa zosobášili 25. januára 1968 v Londýne, ale 9. augusta 1969 ju brutálne zavraždila fanatická skupina narkomanov združených okolo Charlesa Mansona. Tate bola v tom čase v ôsmom mesiaci tehotenstva - čakala ich prvé dieťa. Polański neskôr povedal, že najviac vo svojom živote ľutuje to, že nebol doma na Cielo Drive v Beverly Hills, keď zabili Sharon Tate a štyroch ďalších ľudí (Abigail Folger, Jay Sebring, Wojciech Frykowski a Steven Parent). Krátko po zatknutí vrahov odišiel zničený Polański so zlomeným srdcom do Európy. V tom istom roku stratil aj blízkeho priateľa a spolupracovníka - džezmena Krzysztofa Komedu. Autor hudby k filmu Rosemary má dieťatko podľahol štyri dni pred svojimi 38. narodeninami vo Varšave zraneniam, ktoré utrpel pri autonehode v Los Angeles.

V roku 1977 sa 43-ročný Polański zaplietol do sexuálneho škandálu - obvinili ho zo znásilnenia 13-ročnej Samanthy Geimer. Podľa výpovede Polański požiadal jej matku, či môže 13-ročnú Samanthu nafotiť pre francúzske vydanie časopisu Vogue. Ona so súkromným fotením súhlasila. To sa konalo 20. februára 1977 v Hollywood Hills a prebehlo bez problémov až na to, že dievčinu požiadal, aby mu pózovala "hore bez". Po skončení fotenia Samantha súhlasila s druhým stretnutím - 10. marca 1977 v oblasti Mulholland. "Fotili sme a pili šampanské," spomína Geimer. "Ku koncu to začalo byť trošku desivé, uvedomila som si, že má iné zámery a vedela som, že by som mala byť niekde inde. Nevedela som, ale ako sa odtiaľ dostať," dodáva Geimer, ktorá potom Polańskeho obvinila zo sexuálneho zneužitia. V istom rozhovore v roku 2003 povedala, že sa bránila, ale potom to vzdala. V roku 1977 však pod prísahou vypovedala, že šampanské pila z vlastnej vôle v spoločnosti Polańskeho a ďalšej ženy, ktorá bola s nimi v Nicholsonovom dome. Polański jej kázal zatelefonovať matke, ktorá jej ponúkla, že príde pre ňu, dievča však nesúhlasilo - chcela zostať. S matkou sa rozprával aj Polański a povedal jej, že budú fotiť dlho. Potom vraj vybral sedatíva a opýtal sa Samanthy, či si má vziať s tým, že ak bude musieť šoférovať, nedá si. Ona odpovedala, že nevie a tak sa jej spýtal, či si vezme ona. Geimer podľa vlastných slov vedela, čo jej ponúka a napriek tomu súhlasila. Potom pokračovali vo fotení a neskôr mali pohlavný styk - vaginálny aj análny. Polańskeho následne obvinili zo znásilnenia s použitím drog, perverzity, sodomie, obscénneho a lascívneho správania voči dieťaťu mladšiemu ako 14 rokov a podávania zakázanej látky mladistvému, ale všetky tieto obvinenia neskôr stiahli, keď priznal, že mal pohlavný styk s mladistvou. Štyridsaťpäť dní strávil na psychiatrii a 1. februára 1978 ušiel z USA do Francúzska, kde sa ako právoplatný občan krajiny usadil mimo dosahu americkej jurisdikcie. V USA mu naďalej hrozí 50 rokov väzenia a bezpečne sa nemôže cítiť ani v ďalších krajinách, ktoré s nimi majú dohodu o vydávaní stíhaných osôb. Režisér sa preto týmto krajinám, ako je napríklad Veľká Británia, vyhýba a cestuje najmä medzi Francúzskom a Poľskom. Jeho "obeť", 42-ročná matka troch detí, mu pred rokmi verejne odpustila, ale napriek tomu nástojí, aby si trest odpykal.

Po úteku už v USA nemohol nakrútiť žiaden film. Jemu to ale problémy nerobilo - aj pred zatknutím tam nakrútil len dva filmy: Rosemary má dieťatko (1968) a Čínska štvrť (1974). Všetky ostatné filmy v angličtine pred jeho zatknutím vznikli v Británii a všetky po ňom v Strednej Európe.

V roku 1979 ho znovu nominovali na Oscara za snímku Tess (1979), ktorú nakrútil podľa knihy Thomasa Hardyho Tess of the d'Urbervilles (1891). Tú mu krátko pred smrťou darovala Sharon Tate. Film preto venoval práve svojej zosnulej manželke. Dobrodružná komédia Piráti (1986), ktorá nasledovala, bola prepadákom. V jeho ďalšom filme Buldog (1988) sa objavila herečka a modelka Emmanuelle Seigner, s ktorou sa 30. augusta 1989 zosobášil. Emmanuelle si zahrala aj v jeho ďalších filmoch Horký mesiac (1992) a Deviata brána (1999). Manželia majú dve deti: dcéru Morgane a syna Elvisa.

V roku 2002 Polański očaril celý svet filmom Pianista z obdobia 2. svetovej vojny. Snímka s Adrienom Brodym v hlavnej úlohe získala v máji 2002 Zlatú palmu na filmovom festivale v Cannes a Americká akadémia filmových umení a vied ho ocenila Oscarom za réžiu. Pretrvávajúca hrozba zatknutia na americkej pôde mu ale zabránila prevziať si jedinú Zlatú sošku, ktorú dosiaľ získal. Až o päť mesiacov neskôr mu ju vo Francúzsku odovzdal jeho dobrý priateľ - herec Harrison Ford. O rok neskôr dostal na medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch Krištáľový glóbus za mimoriadny prínos svetovej kinematografii. Počas leta a jesene 2004 v Čechách nakrúcal svoj zatiaľ posledný film - adaptáciu románu Charlesa Dickensa Oliver Twist (2005). Okrem toho však prispel aj krátkym filmom Cinéma Erotique do projektu Chacun son cinéma ou Ce petit coup au coeur quand la lumiere s'éteint et que le film commence (2007), ktorý vznikol na oslavu 60. ročníka medzinárodného filmového festivalu v Cannes. Okrem neho sa na výnimočnom projekte zúčastnilo ďalších 34 filmárov, aby vzniklo 33 trojminútových filmov najlepších svetových režisérov. Svojimi dielkami prispeli: Theodoros Angelopoulos, Olivier Assayas, Bille August, Jane Campion, Youssef Chahine, Kaige Chen, Michael Cimino, Joel a Ethan Coenovci, David Cronenberg, Jean-Pierre a Luc Dardennovci, Manoel De Oliveira, Raymond Depardon, Atom Egoyan, Amos Gitai, Hsiao-hsien Hou, Alejandro González Iňárritu, Aki Kaurismäki, Abbas Kiarostami, Takeshi Kitano, Andrei Konchalovsky, Claude Lelouch, Ken Loach, Nanni Moretti, Roman Polański, Raoul Ruiz, Walter Salles, Elia Suleiman, Ming-liang Tsai, Gus Van Sant, Lars Von Trier, Wim Wenders, Kar Wai Wong a Yimou Zhang.

Polańského ďalší film Pompeii o erupcii sopky Vezuv vznikne podľa rovnomenného bestselleru Roberta Harrisa, ktorý napíše aj scenár. V snímke, ktorej uvedenie je naplánovali na romk 2009, by si vraj mali zahrať Orlando Bloom a Scarlett Johansson. Hrať bude najbližšie francúzskeho policajta v akčnej komédii Rush Hour 3.

V prípade ohovárania britským časopisom Vanity Fair v roku 2004 sa režisér súdil formou videoprenosu, pretože ani na území Veľkej Británie sa nemôže cítiť v bezpečí. Na najvyššom súde v Londýne si vysúdil čiastku v prepočte 2 milióny 750-tisíc korún.

SITA