Saddám sa priznal, že schválil popravu šiitov z Dudžaílu

BRATISLAVA 5. apríla (WN/SITA) - Bývalý iracký prezident Saddám Husajn sa v stredu pred tribunálom v Bagdade priznal k tomu, že v 80. rokoch minulého storočia nariadil zabitie 148 šiitov z dediny Dudžaíl za to, že sa naňho pokúsili spáchať atentát. Na otázku hlavného sudcu Raúfa Abdela-Rahmána, prečo schválil rozsudky smrti nad obyvateľmi Dudžaílu, Saddám odvetil: "Je to jedna z povinností prezidenta. Bolo v mojej právomoci spochybniť toto rozhodnutie. Bol som však presvedčený, že dôkazy (o pokuse o atentát) boli dostatočné."

Bývalý iracký prezident v stredu po prvý raz podstúpil krížový výsluch. Podľa agentúry AP vyzeral na stredajšom pojednávaní oddýchnutý a v dobrej psychickej pohode, často si uťahoval z hlavného sudcu a dokonca zarecitoval básničku.

Zo súdnej siene asi v polovici stredajšieho pojednávania vykázali Saddámovu obhajkyňu. Hlavný sudca nechal Búčru Chálilovú po ostrej hádke vyviesť z miestnosti. Keď obžaloba púšťala videonahrávku zaznamenávajúcu mučenie Iračanov zo strany príslušníkov bezpečnostných zložiek Saddámovho režimu, Chálilová začala kričať, že oveľa väčších zverstiev sa dopúšťa na Iračanoch americká armáda, a začala sudcovi ukazovať fotografie znázorňujúce mučenie v bagdadskej väznici Abú Ghurajb. Saddám po zhliadnutí videa vyhlásil, že nijako nesúviselo s kauzou Dudžaíl. Po takmer šiestich hodinách odročil Abdel-Ráhman pojednávanie na štvrtok.

Stredajšiemu zasadnutiu súdu predchádzala vyše trojtýždňová prestávka. Počas nej súdna rada zložená z troch sudcov vypracovávala samostatné obvinenia pre každého z ôsmich obvinených v kauze Dudžaíl. Na stredajšom pojednávaní pôsobil Saddám podľa pozorovateľov oveľa pokojnejšie ako pred tromi týždňami. Vtedy vôbec po prvý raz vypovedal a obžaloba mu mohla klásť otázky. Vystúpenie však využil skôr na politický prejav k národu.

"Ó, môj mocný národ, stále som tvojím verným synom! Ó, iracký ľud, som stále tvojím mečom, a napriek tomu, čo sa stalo môjmu ľudu, čo sa stalo mne a mojim spolupracovníkom v dôsledku nelegálnej okupácie, mal by som byť trpezlivý," rečnil Saddám. Keď ho hlavný sudca vyzval, aby hovoril k veci a neprednášal politické prejavy k národu, vyhlásil: "Som prezidentom tohto štátu," skríkol naňho Saddám. "Bývali ste prezidentom. Teraz ste obžalovaný," reagoval hlavný sudca.

Ďalší obžalovaný v kauze Dudžaíl, niekdajší predseda irackého revolučného tribunálu Avád Ahmad al-Bander al-Sadún vyhlásil, že šiiti z Dudžaílu sa priznali, že mali zavraždiť Saddáma Husajna na príkaz Iránu.

Tribunál už v utorok rozšíril obvinenia proti Saddámovi aj o zločiny genocídy proti kurdskému obyvateľstvu v operácii Anfal. Spolu s ďalšími šiestimi spoluobžalovanými, medzi ktorými je aj Alí Hassan al-Madžíd, prezývaný Chemický Ali, má niesť zodpovednosť za použitie chemických zbraní proti kurdským dedinám na severe Iraku v osemdesiatych rokoch.

V rámci operácie Anfal iracká armáda chemickými zbraňami 16. marca 1988 zaútočila proti mestu Halabdža, kde zomrelo 5 000 ľudí, väčšinou žien a detí. Organizácie na ochranu ľudských práv tento čin považujú za najhoršiu ukrutnosť Saddámovho režimu proti civilnému obyvateľstvu.

Iracký prezident Džalál Talabání v utorok vyhlásil, že Saddáma budú súdiť za všetky zločiny, z ktorých je obvinený. Analytici sa doteraz obávali, že už za prvú kauzu ho odsúdia na smrť a ďalšie zločiny zostanú nevyšetrené a nepotrestané. "Som presvedčený, že tribunál ho plánuje súdiť za všetky zločiny ešte predtým, ako ho odsúdi," vyhlásil Talabání.

Saddámovi hrozí trest smrti už za vyvraždenie obyvateľov Dudžaílu. Podľa obžaloby sa pritom dopustil aj oveľa vážnejších zločinov. Kauza Dudžaíl prišla na rad prvá len preto, že je najlepšie zdokumentovaná.

FOTO: SITA/AP