Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Zo zahraničia

10. novembra 2005

Sonda Venus Express už letí



Po dvojtýždňovom odklade spôsobenom znečistením ruskej nosnej rakety Sojuz Fregat včera nadránom SEČ úspešne vyštartovala z ruského kozmodromu Bajkonur v Kazachstane európska sonda Venus Express.



Zdieľať
  Dve hodiny po štarte oznámilo kontrolné stredisko Európskej vesmírnej agentúry (ESA) v nemeckom Darmstadte, že sonda sa podľa plánu oddelila od nosnej rakety a všetky prístroje na jej palube fungujú normálne.
Podľa riaditeľa letu Manfreda Warhauta ruská nosná raketa vyniesla sondu na plánovanú dráhu s vysokou presnosťou, takže v nasledujúcich dňoch budú potrebné iba minimálne korektúry kurzu. Sonda sa má dostať k Venuši po absolvovaní 350 miliónov km v apríli 2006. Na eliptickej obežnej dráhe s parametrami 250 až 66 000 kilometrov bude predbežne počas dvoch Venušiných dní (486 pozemských) zbierať údaje o.i. o teplote, zložení a hustote atmosféry. Venus Express má hmotnosť 1,27 tony a na palube má celkovo sedem meracích zariadení vyvinutých v 14 európskych štátoch - napr. hmotový spektrometer, magnetometer či špeciálnu kameru snímajúcu planétu v štyroch vlnových dĺžkach a využívajúcu jedno z „infračervených okien“ v ináč nepriehľadnej atmosfére, ktoré zistila sonda Galileo v roku 1999 cestou k Jupiteru pri prelete okolo Venuše. ESA využila pri misii v rámci celkových nákladov 220 miliónov eur technológie a prístroje inštalované predtým do sondy Rosetta skúmajúcej kométu, ako aj pri prvej misii k Marsu v rámci projektu Mars Express. Tým sa podarilo znížiť náklady na vývoj o polovicu a čas od prvého rozhodnutia o postavení sondy do jej štartu sa skrátil na tri roky.
„Na pochopenie vývoja klímy na Zemi treba rozlúštiť všeobecné mechanizmy atmosféry planét. Venuša je v tomto smere mimoriadne zaujímavá, pretože v dávnej minulosti vykazovala veľkú podobnosť so Zemou. Musíme pochopiť, prečo sa v určitom bode začali vyvíjať tak rozdielne, keď sa jedna planéta stala kolískou života a druhá sa zmenila na skutočné peklo,“ povedal generálny riaditeľ ESA Jean-Jacques Dordain. Odborníci totiž prakticky vylučujú, že by na Venuši mohol existovať život. Zrejme tam nie je voda, okrem toho tam panujú vysoké teploty (až 480 stupňov Celzia) a atmosferický tlak je asi stokrát vyšší ako na Zemi. Atmosféra pozostáva prevažne z oxidu uhličitého a kyseliny sírovej.

 

Sonda Venus Express na špici ruskej nosnej rakety Sojuz Fregat pred štartom.
 Foto ESA

(apl, ESA, Standard)


   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Terminátor (asi) zažil súdny deň
<< predchádzajúci článok
V skratke