Športové šplechy roku 2005

  „Je to môj najlepší čas za uplynulé štyri roky. Po záverečnej štafete však budem, pravdepodobne, potrebovať invalidný vozík.“
(35-ročný britský plavec Mark Foster po zisku zlatej medaily na 50 m v.sp. na ME v krátkom bazéne v Terste a krátko pred štartom finále štafiet.)

 „Miestna klientela nie je nič moc. Nebudem preháňať, keď poviem, že
z niektorých cítiť výrazne alkohol a cigarety. Ani si nechcem predstaviť, kto spal predtým v mojej posteli. Na večeri sa na nás pozerali ako na zjavenie. Niekto to opäť pokašlal.“
(Slovenská plavkyňa Martina Moravcová, 65-násobná medailistka
z vrcholných svetových podujatí, takto opísala svoje ubytovanie na ME v krátkom bazéne v Terste, keď počas dvoch dní vystriedala až tri izby.)

 „Mám takú kondičku, ako keď som profesionálne hrával futbal, čiže žiadnu.“
(Bývalý nemecký reprezentant Mario Basler na otázku, ako je na tom fyzicky po skončení kariéry.)

 „Po slovenskej posile Zabavníkovi sa v hľadáčiku Sparty objavili aj Srb Ivica Srandovič, rakúsky veterán Uwe Lachen, anglický benjamín Keep Smiling a hráč druhej ruskej ligy Sergej Vtipnik. Zdá sa, že na Letnej bude po rokoch opäť veselo.“
(Jeden z fanúšikov Sparty Praha v internetovej diskusii v súvislosti s možným príchodom slovenského reprezentanta Radoslava Zabavníka na Letnú.)

 „Najprv je Boh a až potom ja. Nič to však nemení na skutočnosti, že Chelsea má šťastie, že má v súčasnosti najlepšieho trénera na svete.“
(Tréner anglického majstra FC Chelsea Jose Mourinho sám o sebe.)

 „Keď hlúpy človek dosiahne nejaký úspech, nestane sa inteligentnejším, ale zostane hlúpym.“
(Tréner Arsenalu Arsene Wenger o Mourinhovi.)

 „Moja mama povedala, že som to ja.“
(Diego Maradona o tom, kto je podľa neho najlepší futbalista všetkých čias.)
n „Istanbulský zázrak. Steven Gerrard inšpiroval spoluhráčov k jednému z najväčších obratov v histórii futbalu. Liverpool odišiel zo zápasu za
50 sekúnd, späť sa vrátil za šesť minút.“
(Anglický denník The Times o finále Ligy majstrov 2005, ktoré vyhral Liverpool nad AC Milan až na strely zo značky pokutového kopu 4:3.)

 „Gigantické, senzačné, z iného sveta. Také bolo finále Ligy majstrov 2004/2005. Ďakujeme Miláno, ďakujeme Liverpool za najlepšie finále všetkých čias! Liverpool za stavu 0:3 vstal z mŕtvych a piaty európsky titul si osladil prémiou 7 miliónov eur.“
(Nemecký Bild o spomínanom finále Ligy majstrov 2005.)

 „Polnočné nanebovzatie liverpoolskych diablov. Hráči aj fanúšikovia anglického klubu prešli počas istanbulskej noci doslova očistcom. Diabli z Anflied Road sa zdvihli z trojgólového dna a nakoniec sa dočkali prijatia do futbalového neba.“
(Denník MF DNES o finále Ligy majstrov 2005.)

 „Som hráčom Novokuznecka, a tak to aj zostane. V klube mi jasne povedali, že keď som tam sezónu začal, tak ju tam aj dokončím. Generálny manažér mi dal jasne najavo, že ma nikam nebudú púšťať.“
(Hokejista Martin Bartek 12. 12. po mediálne avizovanom záujme bratislavského Slovana aj iných klubov o jeho služby, o 3 dni neskôr sa však vedenie Novokuznecka rozhodlo predsa len uvoľniť slovenského krídelníka.)

 „Ako povedal pán Selvek, nie som svetový brankár, tak asi ani svetový rekord nemôžem mať. Som druhý na svete, to mi stačí.“
(Brankár Dukly Trenčín Miroslav Hála po tom, čo prišiel o rekordnú sériu bez inkasovaného gólu v zápase s Košicami, keď mu na vyrovnanie absolútneho rekordu brankára Phoenixu Briana Bouchera chýbalo 9 min a 23 sekúnd.)

 „Zišiel by sa mi golfový vozík.“
(Český hokejový reprezentant Jaroslav Špaček o siahodlhých presunoch vo viedenskej Stadthalle počas MS v hokeji.)

 „Raz som hral ešte v Kralupoch nad Vltavou na otvorenom zimáku a keď pálilo slniečko, tiež to bolo podobné.“
(Česká hokejová hviezda Jaromír Jágr o (ne)kvalite ľadu v Stadthalle počas MS 2005.)

 „Čo sa týka medailového zisku, skončili sme na úrovni Švajčiarska, ale aj Mexika a Senegalu.“
(Šéftréner nemeckých zjazdárov Werner Margreiter o nulovej medailovej bilancii Nemecka v individuálnych súťažiach na MS v alpských disciplínach v talianskom Bormiu.)

 „Nie je možné, aby ľad zotreli rolbou nasucho a na ploche zostala ešte voda. To sme mohli hrať rovno v Juhoslávii
a bolo by to lepšie.“
(Slovenský hokejista Žigmund Pálffy o (ne)kvalite ľadu vo viedenskej Stadthalle.)

 „Môj život je v podstate jednoduchý: teta Luisa, španielska šunka, Real Madrid a formula 1.“
(Nový majster sveta v efjednotke Španiel Fernando Alonso o svojom životnom poslaní.)

 „Alonso je veľký víťaz, pre Michaela Schumachera nezostala na konci sezóny ani poznámka pod čiarou.“
(Britský The Guardian krátko o sezónu vo formule 1.)

 „Doping je len vtedy, keď sa naň oficiálne príde. Zvyšok sú ničím nepodložené fámy.“
(Michele Ferrari, bývalý lekár sedemnásobného víťaza Tour de France amerického cyklistu Lance Armstronga.)

 „Bol to naozaj krásny hokej, v ktorom sa hralo férovo. Bolo to tak, až kým neprišli ufóni.“
(Tréner Dukly Trenčín Vladimír Hiadlovský na adresu rozhodcov po druhom súboji semifinálovej série play-off ST Extraligy so Slovanom Bratislava, po ktorom sa belasí ujali vedenia 2:0 na zápasy.)

 „Aj keď by som sa nemal vyjadrovať k výkonu rozhodcov, pokojne zaplatím
5 000 Sk a poviem, že o víťazstvo nás dnes obral Lauff. Nech sa na mňa nehnevá, ale buď je taký zlý rozhodca, ako predvádzal, alebo tomu nerozumie.“
(Útočník Dukly Trenčín Pavol Demitra po záverečnom stretnutí semifinálovej série play-off ST Extraligy, ktorý rozhodol o postupe Slovana do finále.)

 „Celý systém je chorý, pokrytecký
a zameraný proti športovcom. Namiesto toho, aby sa trestalo užívanie kreatínu, ktorý podporuje zvyšovanie výkonnosti, sa suspenduje za rôzne mastičky a prípravky proti astme. Kreatín nikomu neprekáža, lebo je to komerčná záležitosť. Za každú cenu sa podporuje akási čestnosť a nehľadí sa na zdravie športovcov. To by malo byť prvoradé.“
(Víťaz SP 2004/05 zjazdárov Američan Bode Miller a jeho tvrdá kritika súčasnej antidopingovej politiky v alpskom lyžovaní.)

 „Počas prvého týždňa Tour som rozmýšľal, že preteky vzdám. Jazdilo sa príliš rýchlo. Teraz som dokázal to, na čo Rakúšania čakali dlhých 75 rokov. Vyhrať etapu pre mňa znamená oveľa viac, ako keby som bol v cieli v Paríži v prvej desiatke.“
(Rakúsky cyklista Georg Totschnig, ktorý sa v 34 rokoch tešil z prvého etapového vavrínu na slávnej Tour de France, a to ešte v kráľovskej etape v Pyrenejach,
a v cieli bol taký dojatý, že štáb televízie ORF s ním mohol nahrať rozhovor až na tretí pokus.)

 „Pán nezničiteľný. Muž minulosti, víťaz súčasnosti a možný medailista budúcnosti.“
(Denník Frankfurter Allgemeine Zeitung o rakúskom zjazdárovi Hermannovi Maierovi a jeho senzačnom triumfe v obrovskom slalome na MS 2005 v Bormiu.)
n „Existuje veľa podobností medzi Hermannom Maierom a Arnoldom Schwarzeneggerom. Ich spoločnou črtou je, že sa stále odniekiaľ vrátia. Sú väčší ako život sám.“
(Švédsky denník Expressen v reakcii na triumf Hermanna Maiera na MS 2005
v Bormiu.)

 „Atmosféra v Bormiu bola taká, že aj na našich školských pretekoch bývala lepšia.“
(Rakúšan Hermann Maier o atmosfére v dejisku MS v alpských disciplínach.)

 „V čom spočíva tajomstvo úspechov tímu USA? Možno to bude vo vode, ktorú pijeme, že sme takí šialení.“
(Američanka Julia Mancusová, prekvapujúca dvojnásobná medailistka zo Santa Cateriny.)

 „Ten váš Raich chutí ako knäckebrot.“
(Istá nemecká novinárka takto charakterizovala v denníku Kurier päťnásobného medailistu z Bormia Rakúšana Benjamina Raicha.)

 „Chcem pogratulovať súperovi
k víťazstvu, aj keď v stretnutí boli veci, ktoré ma urazili a sklamali. Prvým veľkým sklamaním bolo pískanie divákov pri našej hymne. Ak na majstrovstvá sveta idú tí najlepší hráči na svete, mali by tam byť aj najkvalitnejší rozhodcovia. Dnešný duel sa od začiatku vyvíjal tak, ako sme nechceli, no niektoré verdikty arbitrov boli neuveriteľné. Svojím hráčom nič nevyčítam, vedenie stretnutia zo strany rozhodcov nebolo korektné. Asistent ma vykázal len preto, že som sa ho pýtal, prečo ukázal na roh a či nebol ofsajd. Podali sme celkom dobrý výkon, ale proti 14 hráčom sa nedá hrať.“
(Tréner slovenskej futbalovej reprezentácie Dušan Galis na adresu rozhodcov v prvom stretnutí baráže MS 2006, v ktorom podľahli Slováci v Madride 1:5 a prakticky stratili šancu na postup.)

 „Wir kommen! Španielsko sa bez ťažkostí kvalifikovalo na majstrovstvá sveta
v Nemecku. Slováci majú radi hokej, barážový futbalový zápas nenaplnil tribúny na štadióne Slovana Bratislava. Španieli boli v daždi len priemerní a remíza 1:1 ich akoby po zázračnom výsledku 5:1 na štadióne Vicenteho Calderona opäť vrátila do reality.“
(Španielsky denník As po barážovom dvojsúboji o postup na MS 2005 Španielska so Slovenskom.)

 „Wesselsa som odstrelil do Holandska.“
(Slovenský tenista Dominik Hrbatý po tom, čo získal v súboji s Wesselsom rozhodujúci bod vo štvrťfinálovom súboji Davisovho pohára proti Holandsku.)

 „Musíte mať rád tenis, svoju krajinu a ľudí, ktorí vás tak krásne povzbudzujú. Keď to všetko spojíte, potom stačí už len bojovať.“
(Dominik Hrbatý o svojom recepte na výbornú hru v Davisovom pohári.)

 „Chorváti najväčší na svete. Pohár je náš! A to hneď na prvý finálový pokus. Víťazstvo Ančiča v poslednej dvojhre odštartovalo erupciu emócií v Sibamac aréne. Nejeden fanúšik vypustil slzu. Ljubovi s Mariom sa podarilo to, na čo dlhé roky čakali také legendy ako Punčec, Palada, Jovanovič, Pilič či Franulovič. Svätý Nikola zobral svojich chlapcov do raja.“
(Chorvátske periodikum Večernji List
o triumfe Chorvátov vo finále Davisovho pohára na pôde Slovenska.)

 „Žiadne veľké prejavy sklamania neprežívam. Po prehratej štvorhre som dúfal v zázrak, že by sme s výsledkom ešte mohli niečo urobiť, ale svoje pocity môžem skôr opísať ako dojatie z toho, že všetci, ktorí nastúpili, podali fantastické výkony a postarali sa o krásny priebeh tohto finále. Z tohto pohľadu si všetci zaslúžia byť víťazmi.“
(Jedna z prvých reakcií kapitána slovenského tímu Miloslava Mečířa po finále Davisovho pohára 2005, v ktorom jeho tím podľahol Chorvátsku 2:3.)

 „Pri jedenástkach stál pri mne Pánbožko. Po rozhodujúcej penalte som chcel vyrazenú loptu dochytiť, ale asi po polsekunde som si uvedomil, že sme už asi postúpili. Takú atmosféru, aká bola
v Belehrade, by som chcel zažiť na Slovensku každý týždeň.“
(Brankár Artmedie Bratislava Juraj Čobej, ktorý bol hlavným hrdinom jedenástkového rozstrelu v súboji 3. predkola Ligy majstrov na štadióne Partiazana Belehrad.)

 „Toto víťazstvo venujem otcovi, ktorý leží v nemocnici veľmi chorý. Verím, že mu to pomôže vrátiť sa do normálneho života. Hráči ukázali veľké srdce, aj za nepriaznivého stavu bojovali. Do druhého polčasu som hráčom povedal, že radšej prehrám 2:5, ale určite sa pokúsime niečo zmeniť a zabojovať o lepší výsledok.“
(Tréner Artmedie Bratislava Vladimír Weiss a jeho komentár po historickom víťazstve slovenského tímu v Lige majstrov, konkrétne na pôde Porta 3:2.)