Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

27. mája 2015

Štúrov spis 19. storočie a maďarstvo je aj o potrebe spolupráce



Z konferencie venovanej Ľudovítovi Štúrovi v Užhorodskej národnej univerzite. Na snímke budova fakulty histórie Užhorodskej národnej univerzity. Užhorod, Ukrajina 27. mája 2015.



Zdieľať
Z konferencie venovanej Ľudovítovi Štúrovi v Užhorodskej národnej univerzite. Na snímke budova fakulty histórie Užhorodskej národnej univerzity. Užhorod, Ukrajina 27. mája 2015. Foto: FOTO TASR - Marek Klekner
Bratislava 27. mája (TASR) - V rozsiahlej bibliografii národno-obranných článkov, štúdií a esejí Ľudovíta Štúra v štyridsiatych rokoch 19. storočia významné miesto zaujíma jeho historizujúca a politologická esej, napísaná v nemčine, Das neunzehnte Jahrhundert und der Magyarizmus (Devätnáste storočie a maďarstvo). Vyšla v druhej polovici roka 1845, teda v čase, keď už boli na svete Slovenské národné noviny, ktorých vznik a účinkovanie bolo po celý rok sprevádzané vnútorným i vonkajším jasotom slovenskej spoločnosti, takže vydanie uvedeného spisu až tak nezarezonovalo.


Ľudovít Štúr však uvedenú esej napísal skôr. A mal na to dva dôvody: subjektívny a objektívny. Subjektívnym dôvodom bolo vysvetliť nedorozumenie, ktoré vzniklo vydaním jeho predchádzajúceho spisu Ponosy a žaloby Slovákov..., kde mu aj umiernení maďarskí vzdelanci vyčítali unáhlenosť a nedočkavosť, lebo vraj aj v maďarských liberálnejších novinách by sa našiel pre jeho text priestor. Pravda však bola iná a Štúr im to mierne polemickým tónom dokázal.

Objektívnym dôvodom bola nervózna situácia okolo povolenia vydávania slovenských politických novín, ktorú môže vytvoriť len vrchnostenská byrokracia, keď sa spis posúva od jedného úradníckeho stola k druhému. Päť žiadostí s presvedčivým zdôvodnením o povolenie vydávania novín i potvrdenie o zloženej kaucii 100 zlatých podal Štúr do Pešti i do Viedne, no odpoveď celé mesiace nechodila. Tak to skúsil z opačného konca. V eseji Devätnáste storočie a maďarstvo vyslovil akože i pochvalné slová „o absolutistickom metternichovskom režime a reakčnej svätej aliancii, nazdávajúc sa, že tým dosiahne povolenie novín a nájde oporu proti vystupňovanej maďarizácii“. Takto nám to vysvetlila literárna historiografia prednovembrového obdobia.

Bola to len čiastočná pravda. Vzdelaný a rozhľadený Štúr nemohol nevidieť nárast vzdelanosti v Európe, nemohol nevidieť ani nevídaný technický pokrok. Čo viac, v eseji uviedol aj prehľad slovenských vzdelaných osobností, od Bohuslava Tablica až po Jána Hollého a Jána Kollára. „Ľudstvo sa nezaprie, a takisto ani mocný duch doby“, napísal, pričom vzostup ľudstva videl a preciťoval najmä cez národné pohyby na európskom kontinente i vo svete, od Flámov až po Arménov. Takže aj slovenský národný pohyb má svoju presnú zákonitosť a logiku. A kto tomu chce brániť, je spiatočník a reakcionár.

Spis má štylistickú poetiku úvahovej eseje, miestami popretkávanú epikou konkrétnej životnej situácie. Je tiež dokladom prenikavého intelektu Ľudovíta Štúra, keď v ňom celkom spontánne vyslovuje nevyhnutnosť potreby spolupráce a rovnováhy západnej a východnej Európy. Miestami ako by predznamenával jeho vrcholné politologické dielo Slovanstvo a svet budúcnosti.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Špinavých a zapáchajúcich ľudí bude možné z vlakovej stanice vyviesť
<< predchádzajúci článok
Slovensko je podľa R. Fica stále v hre o Land Rover