Uplynul rok od skonu divadelného mága Jozefa Bednárika

Bratislava 22. augusta (TASR) - Pred rokom, 22. augusta 2013, nečakane skonal známy slovenský režisér Jozef Bednárik, ktorý si svojou nekonvenčnosťou podmanil operu a balet na scénach národných divadiel v Bratislave i v Prahe. Odštartoval éru muzikálu na Slovensku aj v Čechách a stal sa muzikálovou režijnou stálicou.


Narodil sa 17. septembra 1947 v Zelenči. Absolvoval strednú umelecko-priemyslovú školu, potom vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Po desaťročnom hereckom pôsobení svoje schopnosti venoval už len réžii, najprv ako režisér Divadla Z v Zelenči, ktoré priviedol na vrchol ochotníckej slávy a ktoré zožínalo úspech všade, kde účinkovalo.

Neskôr režíroval v Divadle Andreja Bagara (DAB) v Nitre. Tam inscenoval okolo 40 titulov, z ktorých výrazný ohlas zaznamenal Shakespearov Titus Andronicus, Dom Bernardy Alby Federica Garcíu Lorcu, alebo Jarné prebudenie Franka Wedekinda.

Hosťoval na mnohých festivaloch v zahraničí

Popritom Jozef Bednárik hosťoval so svojimi dielami na festivaloch v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku, Bulharsku, Monaku, Japonsku, Veľkej Británii, Izraeli a v mnohých ďalších krajinách. Na festivale v škótskom Edinburghu získal cenu kritiky za najlepšiu hudobnú inscenáciu – Gounodovho Fausta a Margaréty v naštudovaní Opery Slovenského národného divadla (SND).

V roku 1990 prišiel do Bratislavy, kde sa po hosťovaní stal režisérom na Novej scéne, ktorá uviedla za jeho pôsobenia štvoricu muzikálových titulov (Evanjelium o Márii, Grand-hotel, Pokrvní bratia a Jozef a jeho zázračný farebný plášť). Súčasne pravidelne spolupracoval aj s opernými scénami. Najprv to bola Komorná opera v Bratislave, kde inscenoval Maniere teatrali a Číňanky. Neskôr so súborom SND zavŕšil svoju trilógiu francúzskych opier: Faust a Margaréta, Hoffmannove poviedky a Don Quijote. Potom nasledovalo päť baletných titulov na scéne Národného divadla v Prahe (Psycho, Malý pan Friedemann, Čajkovskij, Coppélia a Isadora Duncan).

Fotogaléria: Jozef Bednárik na archívnych snímkach


V Prahe režíroval Rossiniho operu

V roku 1996 Jozef Bednárik režíroval v pražskej štátnej opere Rossiniho operu Turek v Taliansku a v roku 1997 svojho prvého Verdiho – Dona Carlosa v bratislavskej opere. Návštevníci pražského Národného divadla poznajú jeho inscenáciu opery Romeo a Júlia, ktorú na Festivale hudobného divadla ocenili ako najzaujímavejšiu opernú inscenáciu a nominovali na Cenu Alfréda Radoka.

Mimoriadnemu diváckemu záujmu sa tešili všetky opery, ktoré Bednárik režíroval v Opere SND, napríklad Carmen, Turandot, Don Carlos, Dcéra pluku a iné. Na pražských scénach dosiahol výrazné úspechy a veľký divácky ohlas aj ako muzikálový režisér (Rusalka, Dracula a Monte Cristo Karla Svobodu, Johanka z Arcu a Elixír života Ondřeja Soukupa, ako aj Angelika Michala Davida).

Muzikálová produkcia

Bednárikovu muzikálovú produkciu bolo možné vidieť aj v Nitre (Grék Zorba, prvý pôvodný slovenský muzikál Adam Šangala, Kabaret), v Prešove (Fidlikant na streche a Oliver!), na Novej scéne (Klietka bláznov a Donaha) a v divadle Aréna (Rocky-horror-show).

Odchod z režisérskeho postu korunoval rozlúčkovými predstaveniami na všetkých slovenských divadelných scénach, pre ktoré robil, a v Prahe rozlúčkovým opusom Kráľovná Antoinetta v pražskom Divadle Ta Fantastika s Luciou Bílou v hlavnej úlohe.

Jozef Bednárik vystupoval v úlohe šarmantného porotcu pri tanečnej súťaži Let's Dance, televízni diváci ho mohli vidieť tiež v úlohe hádača v zábavnej šou Kto hovorí pravdu? a bol aj predsedom poroty v súťaži Muzikálový talent. Jeho splneným snom je projekt Šansón Klub Jozefa Bednárika v jednej z reštaurácií v Bratislave.

Cenu Pavla Straussa si režisér Jozef Bednárik prevzal v marci 2011 v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Ocenenie pomenované po lekárovi, filozofovi a humanistovi Pavlovi Straussovi udeľuje Kulturologická spoločnosť, katedra kulturológie a Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre.

Fotogaléria: Posledná rozlúčka s režisérom a hercom Jozefom Bednárikom


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR