V zmätočných voľbách prešlo zlúčenie DS s SDKÚ o jeden hlas

  Ku konečnému výsledku delegáti dospeli až na druhý pokus - za zlúčenie s SDKÚ bolo 102 prítomných, proti bolo 60 a 6 sa zdržalo. Na odsúhlasenie integrácie bolo potrebných 101 hlasov.

Na hlasovaní však ostal tieň podozrenia, keďže hlasovalo o jedného delegáta viac ako sa prezentovalo. Časť odporcov zlúčenia s SDKÚ preto hlasovanie spochybňuje, zástancovia zlúčenia zasa tvrdili, že niektorí delegáti hlasovali aj proti, aj sa zdržali. Vyhlásenie predsedu DS Ľudovíta Kaníka, že kongres „výraznou väčšinou“ schválil zmluvu o zlúčení, vyznelo prinajmenšom rozporuplne. Olej do ohňa prilial aj odporca integrácie podpredseda DS Branislav Hochel, ktorý povedal: „Vyzerá to tak, že to bolo legitímne rozhodnutie kongresu.“
Podľa neho „boli proti zlúčeniu dve pätiny kongresmanov, ale podstatne viac členov“. Pavel Titl z košickej organizácie DS išiel ešte ďalej. Vyhlásil, že niektorých hlasujúcich si predseda získal miestami na úradoch, ktoré spadajú pod jeho niekdajšie ministerstvo. Naopak, Kaník označil rozhodnutie delegátov „nie za koniec, ale za nové pokračovanie DS“. Malo by pre členov strany pripraviť lepšie podmienky na presadzovanie politických cieľov DS, pretože sa tak bude diať v silnejšom politickom subjekte.
S Kaníkom však k Dzurindovi neprejdú všetci. Najvýznamnejší odporca integrácie, podpredseda DS Branislav Hochel vyhlásil, že nespokojní členovia sa môžu rozhodnúť pre niekoľko možností. Podľa viacerých delegátov existujú v DS štyri skupiny. Prvá prejde do SDKÚ.
Druhá má ponuku na prestup do KDH, tretia s politikou končí a posledná chce pokračovať v DS. Časť z nich hneď na kongrese oznámila, že založí vnútrostranícku platformu Hlas pre Demokratickú stranu. Iniciátor platformy Vladimír Kokolevský tvrdí, že DS nezanikla, a tých, ktorí hlasovali za integráciu s SDKÚ, „považuje za odídencov zo strany“.
Vznikne teda boj o značku DS, ktorá je registrovaná na patentovom úrade, a podľa Kaníka „žiadna skupina ľudí si ju nemôže prisvojiť“. 
Ján Krempaský