Vedci: Vlny horúčav v Európe má na svedomí klimatická zmena

Londýn 3. júla (TASR) - Nemecko, Španielsko i Londýn sa tento týždeň piekli v najhorúcejšom júlovom dni, aký existuje v ich záznamoch. Podľa vedcov "je takmer isté", že klimatická zmena zvyšuje pravdepodobnosť výskytu takýchto vĺn horúčav v Európe.


Z analýzy aktuálnych údajov, ktorú dnes zverejnil tím medzinárodných klimatológov z univerzít, meteorologických služieb a výskumných organizácií, vyplýva, že vlny horúčav, aké zasiahli Európu tento týždeň, sa vyskytujú čoraz častejšie. Vedci ich definujú ako trojdňové obdobie nadmerného tepla, informovala dnes agentúra Reuters.

Napríklad v holandskom meste De Bilt sa takáto vlna horúčav, predpovedaná na najbližšie dni, vyskytla na začiatku 20. storočia raz za 30 rokov. Teraz je táto pravdepodobnosť raz za 3,5 roka, uviedli vedci.

V nemeckom Mannheime boli horúčavy, aké tam majú v posledných dňoch, na začiatku 20. storočia udalosťou vyskytujúcou sa raz za sto rokov, avšak teraz je ich výskyt podľa klimatológov pravdepodobný každých 15 rokov.

Aj Londýn zažil v stredu vôbec najhorúcejší júlový deň vo svojich záznamoch, na letisku Heathrow vystúpili teploty na 36,7 stupňa Celzia.

Riaditeľ Klimatického centra Červeného kríža a Červeného polmesiaca Maarten van Aalst povedal, že čoraz častejšie vlny horúčav súvisia so zmenou klímy: "Čelíme novému normálu," upozornil.

Analýza horúčav hodnotila situáciu v piatich európskych mestách a uskutočnila sa v rámci celosvetového programu pod vedením Klimatickej centrály, organizácie žurnalistov píšucich o vede so sídlom v USA.

Jej cieľom je pomôcť mestám a krajinám lepšie pochopiť extrémne počasie, ako sú súčasné horúčavy v Európe, a pripraviť sa na neho.

Holandský ústredný štatistický úrad predpovedal, že v krajine počas vlny horúčav zomrie každý týždeň v priemere o 200 ľudí viac, čo predstavuje desaťpercentný nárast úmrtnosti.

Osobitným problémom sú úmrtia izolovaných starších ľudí, ktoré predstavujú veľkú časť z odhadovaných 70.000 úmrtí navyše vo Francúzsku a ďalších európskych krajinách počas vlny horúčav v roku 2003.

Mestá musia čeliť horúčavám podobne, ako čelia iným hrozbám. Napríklad vyzývať v médiách ľudí, aby "zatelefonovali svojej starej mame", povedal van Aalst. Mali by jej pripomenúť, že musí viac piť.

V Holandsku v súčasnosti televízne rosničky pripomínajú divákom, ako sa môžu ochladiť. Krajina si po vlne extrémneho tepla v roku 2006 vypracovala "plán pre horúčavy", ktorý teraz aktivovala.

Van Aalst povedal, že do podobných plánov, ako bojovať s horúčavami, investovalo viacero krajín Európy. Riešia aj také záležitosti, ako rozšíriť miesta so zeleňou v mestách.