Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Gala

13. novembra 2017

Video. Krásne video - Pieniny najkrajší kút Slovenska





Zdieľať
Video. Krásne video - Pieniny najkrajší kút Slovenska

Autor hovorí: "Túto jeseň som sa konečne dostal do Pienin, precestoval som už toho mnoho po Slovensku ale toľko krásnej prírody som nikde na Slovensku nevidel, dúfam že v zime si to zopakujem.Video je zložené s približne 23000 fotiek do timelapsou+ dalších nezrýchlených záberou je tam tiež veľa."

 

Pieninský národný park sa nachádza v severnej časti Slovenska pozdĺž štátnej hranice s Poľskou republikou. Má výmeru 3 749 ha a nachádza sa v katastrálnych územiach siedmich obcí: Červený Kláštor, Haligovce, Kamienka, Lechnica, Lesnica, Stráňany, Veľký Lipník a okresoch Stará Ľubovňa a Kežmarok.
    Územie ochranného pásma má výmeru 22 444 ha.
    Sídlo správy národného parku je v obci Červený Kláštor.
    Najzápadnejší bod územia národného parku a jeho ochranného pásma sa nachádza západne od obce Osturňa na hlavnom chrbte Spišskej Magury, na kóte Brija (999 m). Najvýchodnejší bod sa nachádza madzi obcami Stráňany a Kamienka na kóte Fakľovka (934 m). Severnú hranicu územia tvorí štátna hranica s Poľskou republikou a na juhu hrebeň Spišskej Magury.
    Vlastné územie národného parku tvorí krátky úsek bradlového pásma medzi obcou Červený Kláštor a kótou Fakľovka na rozhraní katarstárnych území Kamienka a Litmanová.

Pieninský národný park sa vyznačuje pestrou horninovou skladbou, ktorá je odrazom zložitého vývoja územia. Na geologickej stavbe územia sa podieľa haligovská jednotka, bradlové pásmo, vnútrokarpatský paleogén a kvartér.
    Haligovská jednotka sa skladá z rôznych typov triasových až spodnokriedových, prevažne karbonátových sedimentov. Výstupy hornín vytvárajú dominantné skalné partie mohutných a často skrasovatených bradiel nad obcou Haligovce.
    Bradlové pásmo vytvára asi 1,3 - 4,7 km široký pás z mezozoických a paleogénnych súvrství. Z troch orografických častí Pienin, zasahujú na naše územie Czorsztynske Pieniny - medzi prielomom Dunajca pri Czorsztyne a Pieninským potokom. Druhú skupinu tvoria Pieninky medzi Pieninským potokom a oblúkom Dunajca poniže Lesnického potoka. Treťou časťou sú Malé Pieniny, ktoré sa tiahnu od masívu Kače cez Vysoké skalky až k obci Jarabina a Litmanová. Dominujúce postavenie v západnej skupine Czorsztynskych Pienin majú skalné veže Troch korún (982 m.n.m.), ktoré sa nachádzajú na poľskom území, na našej strane ku nim patrí zalesnený masív Kláštornej hory (657 m.n.m.). K výraznejším bradlám na území národného parku patrí Holica (824 m), Rabštín (845 m), Kýčera (953 m), Vysoké skalky (1050 m), Vysoká (1014 m), Vrchriečky (966 m).
    Sedimenty vnútrokarpatského paleogénu pokrývajú územie národného parku iba nepatrne. Najviac sú vyvinuté v jeho ochrannom pásme.
    Územie sa vyznačuje vysokým výskytom intenzívnych svahových procesov. Ide o zosuny, stekanie svahových uloženín vo formách soliflukčných prúdov, sutinových kuželov a sutinových prúdov.

    Dominantnou riekou celého územia je rieka Dunajec, ktorá si pomedzi skalné steny vymodelovala malebný kaňon a tvorí zároveň severnú hranicu národného parku. Okrem Dunajca je územie pretkané sieťou malých i väčších potokov a riečok, z ktorých najvýznamnejšie v národnom parku sú: Lipník a Lesnický potok a v ochrannom pásme: Rieka, Šoltýsa, Lesniansky, Osturniansky a Frankovský potok.


   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Čilejkársky kroj nosia už iba ženy najstaršej generácie
<< predchádzajúci článok
Kultúrnym inštitúciám bude poháhať Fond na podporu umenia

Video. Krásne video - Pieniny najkrajší kút Slovenska - diskusné fórum čitateľov