Za pobyt vo väzbe ľudia nechcú platiť

  Podľa zákona by mal štátu každý uväznený uhradiť trovy spojené s výkonom väzby, teda zaplatiť za málo luxusné „ubytovanie“ a väzenskú stravu. Skutočnosť je iná: neuhradené pohľadávky Zboru väzenskej a justičnej stráže za tento servis nadobúdajú astronomické rozmery. Ide už o sumu prevyšujúcu 180 miliónov korún, každý rok pribúda štátu ďalších 25 miliónov dlhu. Ministerstvo priznáva, že vyše 80 percent tejto sumy je za pobyty vo väzbe a vymožiteľnosť od „klientov“ ZVJS je veľmi problematická. Úspešnosť vymáhania, priznáva minister spravodlivosti, sa pohybuje len na úrovni 1,5 percenta!

Zvyšok teda zaplatia daňoví poplatníci, hoci už teraz stojí jeden väzeň vyše 300-tisíc korún ročne. Ministerstvo tiež pripúšťa, že náklady za právne služby, spojené s vymáhaním, často prevyšujú vymoženú sumu pohľadávok!
Veľa odsúdených má možnosť počas pobytu vo väznici pracovať a z ich zárobku si štát strháva náklady za pobyt. Podľa Ľubomíry Miklovičovej z tlačového oddelenia MS SR, vlani vo výkone trestu malo čo robiť už okolo 67 percent práceschopných odsúdených. Ich priemerná hodinová odmena bola takmer 17 korún. Lenže ľudia vo väzbe (teda takí, ktorí ešte nie sú právoplatne odsúdení a čakajú za mrežami na proces) nemajú možnosť pracovať. A tak ministerstvo navrhuje, aby nový zákon o väzbe stanovil od Nového roka povinnosť platiť len za prvých 180 dní väzby sumu, rovnajúcu sa šesťdesiatine mesačného životného minima. Čiže necelých 80 korún za deň. Ani tie zrejme Lipšic od svojich „zákazníkov“ nevymôže, ale aspoň sa nebude zvyšovať štátny dlh. Minister napokon pripúšťa aj to, že v niektorých európskych krajinách sa za pobyt vo väzbe neplatí vôbec. V našich podmienkach až 20 percent odsúdených má len neúplné základné vzdelanie a dve percentá tvoria negramotní. 

Peter Ondera