Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

01. apríla 2015

Železný kancelár: Otto von Bismarck sa podieľal na zjednotení Nemecka



Eduard von Bismarck, prapravnuk legendárneho ríšskeho kancelára Otta von Bismarcka, archívne foto.



Zdieľať
Eduard von Bismarck, prapravnuk legendárneho ríšskeho kancelára Otta von Bismarcka, archívne foto. Foto: TASR/AP/Fabian Bimmer
Schönhausen/Bratislava 1. apríla (TASR) - Bol jedným z najväčších politikov modernej doby. Podstatnou mierou sa podieľal na zjednotení Nemecka a vzniku druhej Nemeckej ríše, ktorá prežila prvú svetovú vojnu a zanikla až po nástupe fašizmu. Jeho nekompromisný prístup a autoritatívny postoj mu vyniesli prezývku železný kancelár. Pred 200 rokmi - 1. apríla 1815 - sa v pruskom Schönhausene narodil knieža Otto Eduard Leopold von Bismarck-Schönhausen, vojvoda z Launeburgu.


Otto von Bismarck pochádzal zo starej šľachtickej rodiny. Študoval právo na univerzite v nemeckých mestách Göttingen a Berlín, v roku 1847 sa oženil s Johannou von Puttkamer, s ktorou prežil dlhé a šťastné roky a vychoval tri deti.

Nádejný právnik upriamil svoju kariéru na politiku a ako pruský šľachtic vedomý si svojho pôvodu a poslania aj na službu pruskému kráľovskému dvoru. V roku 1849 sa stal poslancom pruského snemu. Bol presvedčený, že na čele zjednoteného Nemecka by malo stáť práve Prusko. Najskôr pracoval ako vyslanec pruského kráľa v slobodnom meste Frankfurte, ruskom Petrohrade a vo francúzskom Paríži. V roku 1862 ho kráľ Viliam I. (Wilhelm I.) vymenoval za ministerského predsedu a ministra zahraničných vecí Pruska.

Životným úspechom Otta von Bismarcka bolo zjednotenie Nemecka pod pruskou nadvládou. Pri realizácii svojich plánov sa nevyhol ani vojnovým ťaženiam. Najskôr spoločne s Rakúskom zaútočil na Dánsko, vzápätí donútil rakúsku Viedeň, aby správu Šlezvicka-Holštajnska získaného v tejto vojne odovzdala Prusku. V roku 1866 sa Bismarck spojil s Talianskom, napadol Rakúsko a po rýchlom víťazstve v bitke pri meste Königgratz (dnes český Hradec Králové) vyhlásil vznik Severnej nemeckej konfederácie. Bismarckove provokácie sa v roku 1870 stali príčinou vojny s Francúzskom, ktoré utrpelo ponižujúcu porážku. Južné nemecké kniežatstvá sa pripojili k Severnej nemeckej konfederácii a pruského kráľa Viliama I. korunovali vo Versailles za nemeckého cisára. Otto von Bismarck sa stal prvým kancelárom novej ríše. K jeho politickým prioritám patrilo udržanie mieru medzi Francúzskom, Rakúskom, Ruskom a Nemeckom. Bismarck, oslavovaný doma ako národný hrdina, bol totiž presvedčený, že prípadný vojnový konflikt s urazenými susedmi by Nemecko pre jeho geografickú polohu zničil.

Vo vnútroštátnej politike upútal pozornosť "železného" kancelára vznik dvoch nových politických strán: Katolíckej strany a Sociálnodemokratickej strany. Ani jedna zo strán si nezískala jeho dôveru. Preto v roku 1872 rozpútal kampaň proti katolicizmu, známu aj ako "kultúrny boj" (Kulturkampf). S nevôľou hľadel aj na činnosť sociálnych demokratov, ktorým zakázal organizovať akékoľvek akcie. Aby však nevyvolal nepokoje robotníkov, vypracoval na vtedajšiu dobu nadmieru modernú legislatívu, ktorá väčšine pracujúcich garantovala zdravotné a úrazové poistenie a výplatu starobných dôchodkov.

Napriek Bismarckovým zásahom zaznamenali obe strany vo voľbách v roku 1890 veľký úspech. Tieto skutočnosti, smrť cisára Viliama I. ako aj jeho nástupcu Fridricha III. a nástup Viliama II. na cisársky trón spôsobili, že železný kancelár sa rozhodol 18. marca 1890 na svoju funkciu rezignovať. Uchýlil sa na svoje majetky a venoval sa písaniu pamätí. V roku 1894 mu zomrela manželka Johanna, Otto von Bismarck zomrel 30. júla 1898 večer vo Friedrichsruhe.

Veľkého štátnika pripomína v Nemecku niekoľko pomníkov, na jeho počesť pomenovali nemeckú vojnovú loď Bismarck a mesto Bismarck v Severnej Dakote v USA.

Zachovala sa aj jedinečná pamiatka na svojský humor veľkého štátnika. V archíve amerického vynálezcu Thomasa Edisona v USA objavili vo roku 2011 zvukový záznam s hlasom Otta von Bismarcka. Pochádza z októbra 1889, kedy ju na jeho zámku Friedrichsruh neďaleko severonemeckého Hamburgu nahrali na voskový valec fonografu. Kancelár predviedol úryvky niekoľkých básní a piesní v angličtine, latinčine, francúzštine a nemčine. Prekvapivo je medzi nimi aj časť francúzskej hymny Marsellaisy. Bádatelia predpokladajú, že išlo o žart, vzhľadom na vtedajšie napäté vzťahy Francúzska a novovzniknutého nemeckého cisárstva. Na záver Bismarck pripojil krátke životné ponaučenie pre svojho syna.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Literárny kritik, esejista Alexander Matuška zomrel pred 40 rokmi
<< predchádzajúci článok
Najlepších mladých slovenských videotvorcov ocenili v Zlatej klapke