Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Gala

26. februára 2007

Žena pre ktorú je úspech silný dezodorant - Elizabeth Taylor



Herečka Elizabeth Rosemond Taylor, prezývaná aj Liz, sa narodila 27. februára 1932 v londýnskom Hampsteade. Aj keď automaticky získala britské občianstvo, jej rodičia boli Američania. ...



Zdieľať

BRATISLAVA 26. februára (WEBNOVINY) - Herečka Elizabeth Rosemond Taylor, prezývaná aj Liz, sa narodila 27. februára 1932 v londýnskom Hampsteade. Aj keď automaticky získala britské občianstvo, jej rodičia boli Američania. Obaja mali blízko k umeniu a zo St. Louis v Missouri prišli do Londýna založiť vlastnú galériu. Jej matka pôsobila ako divadelná herečka, ale po vydaji sa profesie vzdala. Elizabeth vyrastala v Londýne až do siedmich rokov, no neskôr, keď sa nad starým kontinentom začali v roku 1939 zaťahovať mračná vojny, jej rodina sa presídlila znova do USA. Za oceán sa plavili bez otca, ktorý chcel ešte zavrieť galériu a dokončiť zopár obchodov. Taylorovci sa napokon udomácnili v Los Angeles.

Ich rodinný priateľ spozoroval výraznú Elizabeth a navrhol, aby absolvovala kamerové skúšky. Jej výstup zaujal vedenie spoločnosti Universal Pictures dostatočne na to, aby s ňou v zastúpení podpísali kontrakt. Debutovala vo filme There's One Born Every Minute (1942). Po vzniku snímky s ňou však spoločnosť rozviazala zmluvu, no už čoskoro ju oslovili zástupcovia spoločnosti MGM. Onedlho prijala ponuku účinkovať v jej filme Lassie Come Home (1943). V ďalších dvoch filmoch - The White Cliffs of Dover (1944) a Jana Eyrová (1944) dostala minoritné úlohy. Nasledoval však film, ktorý z nej spravil hviezdu - O veľkú cenu z roku 1944, v ktorom stvárnila po boku Mickeyho Rooneyho dievča menom Velvet Brown. Film zarobil štyri milióny dolárov, čo bolo v tom období dosť na to, aby vzrástla jej trhová hodnota. Elizabeth mala v tom čase podpísaný dlhodobý kontrakt a bola detskou hviezdou MGM. V roku 1945 nenakrúcala, ale už o rok neskôr ju fanúšikovia videli v snímke Odvaha kólie Lassie. Dva roky po skončení druhej svetovej vojny, účinkovala ako 15-ročná vo filme Life with Father s hviezdami akými boli William Powell, Irene Dunne a Zasu Pitts. Do konca 40. a na začiatku 50. rokov sa objavovala na plátne pravidelne.

Veľké nasadenie prejavila v roku 1954, keď účinkovala vo filmoch Rhapsody, Keď som naposledy videl Paríž a Elephant Walk. Vo veku 22 rokov jej ležal svet pri nohách. Bola krásna, mladá a úspešná. To, že je aj dobrá herečka, pretavila do filmu Obor (1956) s Jamesom Deanom, ktorý ho sám nikdy nevidel, pretože v roku 1955 zahynul pri automobilovej nehode. V roku 1957 ju priaznivci videli v snímke Raintree County, ktorú kritici označili za "suchú ako prach". A hoci film nebol hodnotený najlepšie, Elizabeth za postavu Susanny Drake získala nomináciu na Oscara. Aj keď vtedy Oscara získala Joanne Woodward za snímku The Three Faces of Eve (1957), Elizabeth si na slávnu sošku siahla neskôr dvakrát v živote. V roku 1958 pokračovala v kariére snímkou Mačka na rozpálenej plechovej streche, v ktorej stvárnila Maggie Pollitt, za ktorú získala druhú nomináciu na Oscara. Tentoraz ju ale porazila Susan Hayward za výkon vo filme I Want to Live! (1958). Megahitom sa stal aj film Suddenly, Last Summer (1959) za ktorý ju americká filmová Akadémia znova nominovala na Oscara. Aj do tretice ju však šťastena obišla a sošku si prevzala Simone Signoret za výkon vo filme Room at the Top (1959). V roku 1960 sa však už jedna ušla aj Elizabeth, za snímku Telefón Butterfield 8 režiséra Daniela Manna. Jej postava Gloria Wandrous sa zamilovala a zosobášila so starším mužom a napokon zahynula pri automobilovej nehode. Niektorí kritici film doslova zmietli, no jej bravúrny výkon bol nespochybniteľný. Ďalšie tri roky však od Hollywoodu bočila a nenakrútila žiadny film. Opustila vtedy aj spoločnosť MGM. V roku 1963 hrala v Kleopatre, ktorý sa dostal do povedomia ako jeden z najdrahších filmov tej doby. Len Elizabeth zaň zinkasovala honorár milión dolárov. Okrem toho vďaka nemu získala aj novú známosť. Na pľaci sa zoznámila so svojím budúcim manželom Richardom Burtonom. V roku 1963 účinkovala aj v snímke Vplyvní ľudia, ktorú kritika absolútne zvalcovala. O ďalšie tri roky žiarila ako Martha v snímke Kto sa bojí Virginie Woolfovej? (1966). Ako Martha získala Elizabeth svojho druhého a zatiaľ posledného Oscara. Odvtedy ju videli obdivovatelia ešte v mnohých filmoch, no v žiadnom z nich nepresvedčila natoľko.

V 60. rokoch to bolo - Skrotenie zlej ženy (1967), Doktor Faust (1967) v Burtonovej réžii, či Tisíc dní s Annou (1969), kde Burton zasa hral. V 70. rokoch pripojila do svojej zbierky filmy Zee and Co.(1972), Night Watch (1973), Ash Wednesday (1973), Just One More Time (1974), Identikit (1974), Modrý vták (1976), Winter Kills (1979) a iné. Osemdesiate roky znamenali pre Elizabeth tiež veľa práce. Prijala ponuky účinkovať vo filme Rozbité zrkadlo (1980), televíznej inscenácii Between Friends (1983), televíznom filme Poker Alice (1987), dráme Mladý Toscanini (1988), o rok na to prepožičala svoj hlas do animovaného seriálu Simpsonovci.

Na začiatku 90. rokov rokov účinkovala vo filme o popovom kráľovi Michaelovi Jacksonovi Michael Jackson Talks... to Oprah: 90 Primetime Minutes with the King of Pop, nasledoval televízny muzikál Jackson Family Honors (1994) a rodinná komédia Flintstonovci (1994). S kolegyňou Jane Fonda a moderátorkou Oprah Winfrey sa stali hlavnými hviezdami televízneho filmu A Celebration: 100 Years of Great Women (1999). To už bola dva roky po operácii pri ktorej jej odstránili mozgový nádor. Operácia sa podarila a Elizabeth sa zotavila.

Aktívna ostala, aj napriek veku a poškodenému zdraviu, aj v novom miléniu. V roku 2001 hrala vo filme These Old Broads v réžii Matthewa Diamonda, zachytáva ju aj dokument k tridsiatemu výročiu Michaela Jacksona na hudobnej scéne Michael Jackson: 30th Anniversary Celebration (2001). V roku 2002 sa sama dočkala 120-minútového portrétu Intimate Portrait: Elizabeth Taylor. "Úspech je úžasný dezodorant, dokáže vás zbaviť všetkých predošlých zápachov," povedala raz Elizabeth Taylor.

Súkromný život Elizabeth Taylor pripomína húsenkovú dráhu. Spolu bola totiž vydatá osemkrát, z toho dvakrát za toho istého muža. Prvý raz predstúpila pred oltár v máji 1950. Jej prvým manželom bol od februára 1951 Conrad Hilton Jr. Nasledoval rozvod, ako aj v prípade jej druhého manžela Michaela Wildinga (1952 - 1957) s ktorým má dve deti. Tretie dieťa porodila manželovi číslo tri Michaelovi Toddovi (1957 - 1958), s ktorým ako jediným sa nerozviedla. Ich spoločnú cestu životom však preťala jeho tragická smrť pri havárii lietadla. Už v roku 1959 sa vydáva znova. Tentoraz stál po jej boku Eddie Fisher s ktorým sa rozviedli v roku 1964. Herca a režiséra Richarda Burtona si vzala 15. marca 1964, súd ich však 26. júna 1974 rozviedol. Medzitým mu Elizabeth porodila jedno dieťa. Dvojica sa 10. októbra 1975 znova zosobášila, no aj tento zväzok sa o necelý rok skončil rozvodom. Ďalším mužom jej života bol John Warner (1976 - 1982). Naposledy sa vydala za Larryho Fortenskyho, s ktorým žila v rokoch 1991 až 1996. Aj toto manželstvo sa skončilo rozvodom.

Elizabeth Taylor získala okrem dvoch Oscarov ešte niekoľko vzácnych ocenení. Ocenenie BAFTA si prevzala v roku 1967 za snímku Kto sa bojí Virginie Woolfovej?, nomináciu na toto britské ocenenie však získala už v roku 1959 za film Mačka na rozpálenej plechovej streche. Z berlínskeho filmového festivalu si v roku 1972 odniesla Strieborného medveďa v kategórii Najlepšia herečka za snímku Hammersmith Is Out (1972). Na zisk Zlatého glóbusu ju nominovali štyrikrát, sošku však získala len v roku 1960 za film Suddenly, Last Summer (1959). V roku 1985 zasa očarila porotu súťaže o Zlaté jablko, ktorá ju vyhodnotila ako Ženskú hviezdu roka. Jednou z posledných, skôr negatívnych, bola nominácia na Zlatú malinu za výkon vo filme Flintstonovci.

SITA/AP


   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Hugh Grant skončil v Amsterdame s putami na rukách
<< predchádzajúci článok
Štyri sošky Oscara získal film Na druhej strane