BLANÁR: Ľudia považujú ŽSK za úspešný príbeh, to je pre mňa výzvou

Žilina 31. októbra (TASR) – Štvrtýkrát za sebou sa pokúsi získať najväčšiu podporu voličov a obhájiť post predsedu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár (Smer-SD). V rozhovore pre TASR povedal, že je pre neho výzvou pokračovať v množstve projektov ŽSK, ktorý ľudia na rôznych spoločenských úrovniach považujú za úspešný príbeh.

-O post predsedu ŽSK sa uchádzate štvrtýkrát. Čo vás motivuje opätovne kandidovať?-
ŽSK je úspešný príbeh. Nehovorím to len ja, ale hovorí to mnoho ľudí na rôznych spoločenských úrovniach v našom kraji. A to je pre mňa výzva pokračovať v projektoch, ktoré sme začali. Množstvo projektov sme realizovali, ale je tu vízia v oblasti cestovného ruchu, zdravotníctva, sociálnych vecí, dopravy. A tak, ako pristupujem k práci doposiaľ, ako športovec sa snažím robiť veci naplno, tak chcem pokračovať aj v tomto naplno.

-Na území ŽSK stále nie je dokončená diaľničná infraštruktúra a podľa aktuálnych informácií nebude ani na konci nadchádzajúceho päťročného volebného obdobia. To ovplyvňuje aj situáciu na cestách II. a III. triedy vo vašej kompetencii. Aké má samosprávny kraj možnosti prispieť k zlepšeniu situácie?-
ŽSK sa snaží maximálne napĺňať povinnosti z hľadiska cestnej infraštruktúry, ktorá mu patrí, to znamená cesty II. a III. triedy. Snažíme sa ich skvalitňovať, pretože sme ich dostali od štátu s obrovským modernizačným dlhom. Máme 1430 kilometrov ciest II. a III. triedy a za obdobie pôsobenia samosprávneho kraja sme zrekonštruovali a opravili 800 kilometrov. Popri tom desiatky mostov. To isté očakávame aj od štátu na cestách I. triedy. Pretože tieto cesty sa nedajú oddeliť. Sú vzájomne prepojené a vytvárajú sieť, ktorá je veľmi dôležitá.

No a výstavba diaľnic a rýchlostných komunikácií je výsostne záležitosťou štátu. Náš kraj je najväčším staveniskom, pretože sa tu stavia najviac úsekov diaľnic. Na druhej strane, začalo sa pomerne neskoro. Z rôznych dôvodov. Keby nebol pán minister Figeľ zastavil napríklad výstavbu úseku Hričovské Podhradie – Dubná skala, dnes sme po ňom mohli jazdiť. Ale som rád, že sa tento úsek stavia a mal by byť otvorený už v roku 2020. Rovnako na diaľnici D3. Ukončila sa časť Skalité – Svrčinovec, začala sa výstavba Svrčinovec – Čadca, v novembri bude ukončená výstavba časti diaľnice D3 Strážov – Brodno. Ostávajú nám úseky, ktoré je potrebné dobudovať v rámci rýchlostných komunikácií a diaľnic. R1 v Liptove, R3 v Turci a na Orave, R5 na Kysuciach – i keď je to maličká časť, ale veľmi dôležitá napojením sa na Českú republiku. No a D1, to je predovšetkým úsek Turany – Hubová. Tam, bohužiaľ, zaúradovala vyššia moc, pretože veľký zosuv spôsobil, že sa musela prepracovať celá trasa. Čo sa týka D3, tunelový variant pri Kysuckom Novom Meste sa prepracováva na mostný, čo spôsobilo v príprave omeškanie. Toto je potrebné dobehnúť. ŽSK sa bude snažiť na všetkých úrovniach napomôcť štátu aj Národnej diaľničnej spoločnosti, aby to mohla urýchliť.

-ŽSK má stále v zriaďovateľskej pôsobnosti zdravotnícke zariadenia, do ktorých investuje nemalé finančné prostriedky. Ostatné samosprávne kraje ich dali do prenájmu, prípadne ponúkli súkromným zriaďovateľom. Sú zdravotnícke zariadenia pre samosprávny kraj rentabilné?-
Samotný pohľad na nemocnice, či sú rentabilné, alebo nerentabilné, nie je správny. Pretože sa pozeráme na zdravie ako na tovar a predmet biznisu. To je neprijateľné, preto si náš kraj ako jediný zachoval nemocnice vo vlastníctve - Kysuckú v Čadci, Liptovskú v Liptovskom Mikuláši, Dolnooravskú v Dolnom Kubíne, Hornooravskú v Trstenej a polikliniku v Námestove. Od začiatku presadzujem túto filozofiu a dnes sa ukázalo, že to bolo správne. Pretože sme dokázali zvládnuť aj ťažké obdobia, keď sme napríklad neboli za vlády Ivety Radičovej oddlžení tak, ako ostatné nemocnice.

Naše nemocnice dnes hospodária vyrovnane. Dokonca aj so ziskom, ktorý vytvárajú v oblastiach, odkiaľ predtým išiel do súkromných vreciek. Všetky lekárne, ktoré sme zdedili, boli v súkromných rukách. Dnes ich prevádzkujú naše nemocnice. Ale zisk z nich ide späť do zdravotnej starostlivosti, a to je obrovský prínos.

Do nemocníc sme investovali viac ako 47 miliónov eur. Prebudovali sme oddelenia. Spomeniem gynekologicko-pôrodnícke v Čadci, v súčasnosti sa rekonštruuje interné oddelenie, JIS-ky, rovnako sme zrekonštruovali aj operačné sály. V ďalších nemocniciach sme pokračovali ortopedickou sálou. Nové operačné sály sú v Dolnom Kubíne a dnes patrí Dolnooravská nemocnica medzi doškoľovacie strediská pre Slovenskú zdravotnícku univerzitu, čo je prestížna záležitosť. Nakúpili sme najmodernejšie digitálne diagnostické prístroje a môžeme povedať, že sme nemocnice kompletne zdigitalizovali. A dnes môžu diagnózu stanovovať na celom Slovensku odborníci tým, že môžu zdieľať všetky údaje, ktoré pri diagnostike potrebujú. V tomto chceme pokračovať ďalej. Hovorí sa, že urgentné príjmy sú dôležité pre štátne nemocnice. My ich máme vybudované v každej župnej nemocnici, investovali sme do nich celkom 3,2 milióna eur. Sú pripravené poskytovať zdravotnú starostlivosť a mnohé to už robia.

Moja priorita je, aby sme nemocnice ďalej rozvíjali. Máme plán vybudovať pracovisko magnetickej rezonancie v Kysuckej nemocnici v Čadci. Jedno už máme v Dolnooravskej nemocnici v Dolnom Kubíne. No a postupne chceme rekonštruovať ďalšie oddelenia a skvalitňovať zdravotnú starostlivosť. Chcem zdôrazniť, že odmietam akékoľvek poplatky v zdravotníctve za výkony, ktoré sú uhrádzané zdravotným poistením. Preto sme prišli s unikátnym bezplatným systémom objednania na vyšetrenie pre všetkých súkromných alebo neštátnych lekárov. Môžu sa prihlásiť na portál objednatvysetrenie.sk, ktorý je im k dispozícii úplne zadarmo. A pacienti si na portáli môžu zadarmo objednať vyšetrenie. V dnešnej digitálnej dobe platiť za takéto samozrejmé veci je absolútne neprijateľné. Som rád, že sa do toho zapojilo už takmer 80 lekárov a viac ako 50.000 pacientov. Toto je podľa mňa cesta.

-ŽSK sa dlhodobo venuje rozvoju cestovného ruchu. Sú možnosti jeho podpory dostatočné?-
Cestovný ruch je veľmi diskutovaná téma. Všetci o nej rozprávajú, ale málokto niečo urobí. Ja som veľmi rád, že sa nám podarilo presadiť zákon o podpore cestovného ruchu a vstúpil do toho aj štát. Donedávna bolo všetko na pleciach samosprávy a kraja, dnes sa založili krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu, ktoré môžu žiadať od štátu podporu. Výsledok je, že ŽSK je druhý najnavštevovanejší kraj po Bratislave a podiel cestovného ruchu na HDP v našom kraji je na úrovni Bratislavského kraja, čo je 3,2 percenta. Nehovoriac o tom, že v počte prenocovaní sme už Bratislavský kraj predbehli.

Cestovnému ruchu sa darí aj vďaka aktívnej podpore ŽSK na rôznych veľtrhoch, podujatiach pre tour operátorov, ktoré usporadúvame a podporujeme. Ale aj sami do toho aktívne vstupujeme prostredníctvom kultúrneho turizmu. Máme navštevované historické pamiatky, pre ktoré získavame finančné prostriedky z eurofondov, rekonštruujeme ich, a tým lákame turistov. Môžem spomenúť Budatínsky hrad, Oravský hrad, Likavu, Strečno. Všade tam máme čísla, ktoré hovoria, že táto podpora má zmysel. Chcem poďakovať všetkým, ktorí spolupracujú so ŽSK v rámci oblastných organizácií cestovného ruchu. Dôkazom, že to robíme dobre, je aj to, že oblastná organizácia cestovného ruchu v Turci prekračuje naše hranice smerom na Kremnicko a ja sa z toho veľmi teším.

-Finančné prostriedky z európskych fondov zostávajú aj v nadchádzajúcom volebnom období dôležité pre rozvoj ŽSK. Podľa akých priorít a do akých oblastí bude samosprávny kraj získané finančné prostriedky investovať?-
Keď som nastúpil do úradu prvýkrát, boli sme v rozbehnutom vlaku na čerpanie európskych fondov. Uvedomil som si, že toto je jedinečná príležitosť získať finančné prostriedky z EÚ do nášho kraja a posunúť ho dopredu. A stačí nám na to len päť percent spolufinancovania. Sadli sme si s odborníkmi zo Žilinskej univerzity, z mnohých iných oblastí a zhodli sme sa, že potenciál nášho kraja je na úrovni cez dve miliardy eur. Prezentoval som to na konferenciách a snažil som sa motivovať všetkých žiadateľov na území nášho kraja, aby sme sa do toho pustili spoločne. Dnes môžem skonštatovať, že sa to podarilo a dve miliardy eur do nášho kraja skutočne prišli. Na rekonštrukciu ciest, kultúrnych pamiatok, v sociálnej oblasti do domovov sociálnych služieb, škôl, námestí. Keď sa dnes prejdete po našom kraji, 77 námestí je kompletne zrekonštruovaných práve s podporou európskych peňazí.

Toto je podľa mňa niečo, čomu je potrebné venovať pozornosť aj v tomto programovacom období. Máme špecializovaný odbor, ktorý sa tomu profesionálne venuje, a vytvorili sme ho ako prví zo samosprávnych krajov. Možno aj tam je kľúč úspechu. V tomto programovacom období máme vypracované stratégie, spolupodieľame sa na Integrovanom regionálnom operačnom programe ako sprostredkovateľský orgán. Rovnako, ako aj v minulom období. Máme na starosti aj takzvané cezhraničné fondy, predovšetkým slovensko–české a zastrešujeme ich na celom území Slovenska. Rovnako aj slovensko-poľské. Desiatky projektov máme pripravených a sme už na úrovni 25 miliónov eur, ktoré budeme čerpať v najbližšom období do ciest a kultúrnych pamiatok.

Opäť spomeniem úspešný príbeh Budatínskeho hradu. Keď som nastúpil, bola to spustnutá kultúrna pamiatka. Dnes sa tam vracia život a máme granty a európske fondy na to, aby sme ukončili rekonštrukcie. A dali punc výnimočnému hradu na sútoku Kysuce a Váhu, v ktorom vytvoríme najväčšiu expozíciu drotárstva na svete.

Som presvedčený, že spoločne so všetkými partnermi – obcami, mestami, ostatnými žiadateľmi, ale aj štátnymi žiadateľmi, budeme pri všetkom participovať a pomáhať. Je to jedinečná možnosť, ako získať finančné prostriedky za päť percent spolufinancovania. Chcem zdôrazniť, že sme okamžite pripravení spolufinancovať európske fondy. Teším sa, že na Kysuciach, Orave, Liptove, Turci, hornom Považí opäť bude cítiť európske peniaze v množstvách rekonštrukcií, ktoré môžeme z európskych fondov získať.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR