29. augusta 2025
29.8.2025 (SITA.sk) - Bojové nasadenie židovských vojakov, či už v zahraničnej armáde, alebo neskôr počas bojov Slovenského národného povstania (SNP), jasne ukázalo, že boli rovnocennými bojovníkmi v československom odboji. Pre agentúru SITA to v minulosti povedal historik z Historického ústavu
Slovenskej akadémie vied Martin Posch.
Stretávali sa s predsudkami
Pripomenul pritom, že mnohí odbojári z radov menšinového obyvateľstva sa počas svojej odbojovej činnosti stretávali s početnými predsudkami od spolubojovníkov z radov majority. Tento fakt sa podľa neho týkal nielen domáceho, ale aj zahraničného odboja.
„
Aj v radoch jednotiek, ktoré bojovali proti nacistickému Nemecku a za povojnovú obnovu Československa, sa prejavoval napríklad antisemitizmus a nevôľa spolupracovať s židovskými vojakmi," uviedol Posch. Doplnil však, že Židia boli často napríklad vzhľadom na ich jazykovú vybavenosť nedoceniteľnými pri kooperácii s ďalšími spojencami.
Hrozil im horší osud
Historik tiež zdôraznil, že Židom, ale aj ďalším odbojárom z marginalizovaných skupín obyvateľstva hrozil v prípade zajatia horší osud ako ich spolubojovníkom.
„
V prípade skupín obyvateľstva, ktoré prenasledoval ľudácky režim, pre nich platili špecifické zákony, ktoré ich roky oberali o občianske a ľudské práva. Realita po nacistickej okupácii slovenského územia a ochotnej kolaborácii Jozefa Tisa a značnej časti ľudáckej reprezentácie bola taká, že de facto prestali platiť všetky predchádzajúce výnimky a brutalita nemeckých oddielov a Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy nemala hraníc," dodal Posch.
Dnes, 29. augusta, si pripomíname 81. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania. Ozbrojené vystúpenie protifašistického odboja na Slovensku na konci druhej svetovej vojny malo zásadný význam pri obnove Československa a Slovensko sa vďaka SNP zaradilo k víťazným krajinám druhej svetovej vojny. Na jar v roku 1944 silnela na Slovensku činnosť partizánskych skupín a situácia sa vyostrila koncom augusta, po príchode nemeckej armády, s ktorým súhlasil Jozef Tiso. Centrom povstania sa stalo mesto Banská Bystrica a pripravovalo ho odbojové Vojenské ústredie riadené exilovou vládou v Londýne, vytvárajúce povstaleckú armádu (pomenovanú na konci augusta 1944 ako 1. československá armáda na Slovensku) vedenú generálmi
Jánom Golianom a
Rudolfom Viestom,
Slovenská národná rada (SNR) a partizánske jednotky. V SNP tiež bojovali ruskí, rumunskí, ukrajinskí, českí, poľskí, bulharskí, francúzski vojaci i partizáni a príslušníci mnohých ďalších národov. Po potlačení SNP na jeseň 1944 rozpútali nemeckí nacisti v spolupráci s domácimi kolaborantmi na Slovensku teror. Zabíjali nielen partizánov a vojakov, ale vraždili aj civilistov, ženy a deti a vypaľovali celé osady a dediny. Tieto zločiny sú jednou z najťažších kapitol dejín druhej svetovej vojny na Slovensku. Jána Goliana a Rudolfa Viesta zajali 3. novembra 1944 v Pohronskom Bukovci. Oboch odvliekli do Nemecka, kde pravdepodobne v apríli 1945 zahynuli v koncentračnom tábore Flossenburg. V roku 1995 im prezident SR Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
Zdroj: SITA.sk - Bojové nasadenie Židov dokázalo, že napriek diskriminácii boli rovnocennou súčasťou odboja © SITA Všetky práva vyhradené.
24hod.sk
