26. septembra 2026

26.9.2026 (SITA.sk) - Dlhé roky boli mestské ulice vnímané predovšetkým ako priestor pre dopravu.
Bratislava a
Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) postupne menia spôsob, akým sa navrhujú ulice, priechody, zastávky aj mestské budovy. Ako informovala hovorkyňa MIB
Eva Hapčová, o tom, čo znamená mesto prístupné pre všetkých, diskutovali odborníčky z MIB, magistrátu aj ľudia so zdravotným znevýhodnením na ďalšom MIB Talku v TU-BA.
Bezpečná ulica
Dlhé roky boli mestské ulice vnímané predovšetkým ako priestor pre dopravu. Pri navrhovaní ulíc sa do centra pozornosti dostávajú čoraz viac chodci, deti, seniori a seniorky, ľudia na vozíku či rodičia s kočíkmi.
„V podstate každý z nás je chodec. Aj keď ideme autom, musíme z neho vystúpiť a prejsť nejakú časť pešo a chceme to zvládnuť bezpečne,“ zdôraznila architektka MIB Lucia Grigová.
Bezpečná ulica má byť prehľadná, predvídateľná, s primeranou predpísanou rýchlosťou a použiteľná pre všetkých. MIB preto ako koncepčný inštitút mesta pripravil princípy a štandardy, ktoré sú návodom pre mesto a zdrojom inšpirácie pre správcov ciest. Medzi vhodné prvky na upokojovanie alebo debarierizáciu ulíc patria užšie jazdné pruhy, ochranné ostrovčeky, vysunuté nárožia, zmeny geometrie križovatiek, priečne prahy či zmeny povrchu vozovky.
Významným prvkom sú aj vyvýšené priechody. Ich princípom je, že chodník pokračuje cez vjazd v rovnakej výške, takže chodec nemusí schádzať cez obrubník. Naopak vodič musí prekonať vyvýšenú plochu, spomaliť a venovať väčšiu pozornosť ľuďom v priestore. Jedno opatrenie tak súčasne upokojuje dopravu aj odstraňuje bariéru.
Rekonštrukcia ulíc
Ako spomenula Mária Pružincová z oddelenia tvorby ulíc MIB, podobné prvky nie sú len v manuáloch, ale už sa aj aplikujú do projektov rekonštrukcií mestských ulíc.
„Zmeny už možno vidieť napríklad na Vazovovej, Pražskej, Dunajskej, 29. augusta, Štefanovičovej, Jeséniovej či Zochovej ulici. Mesto upravuje križovatky, skracuje vzdialenosti, ktoré musí chodec prejsť cez vozovku, dopĺňa ochranné ostrovčeky, hmatové prvky a vytvára nové chodníky tam, kde predtým chýbali,“ vysvetlila.
Pri bezbariérovosti pritom nestačí upraviť jeden bod. Dôležitá je súvislá trasa – chodník, priechod, zastávka aj cieľová budova musia fungovať spolu. Ak zostane bariéra na jednom mieste, človek sa do cieľa nemusí dostať vôbec.
„Mesto nemá v kompetencii poskytovať nejaké dávky alebo pomôcky zdravotne znevýhodneným, ale má jednu veľkú kompetenciu a to je tvorba prístupného mesta. Tak, aby bolo prístupné pre všetkých," poznamenala Pružincová.
Práve na postupnom odstraňovaní bariér pri vstupoch do mestských budov a v ich okolí aktuálne pracuje oddelenie sociálnej podpory pre seniorov a ľudí so znevýhodnením mesta, na ktorom pracuje. Zároveň poskytuje poradenstvo alebo audit štandardov prístupnosti v mestských projektoch. Okrem toho Bratislava vytvorila mapu bezbariérovosti, ktorá je verejne prístupná a postupne sa rozširuje.
Univerzálne prístupné či bezbariérové mesto
Za posledných šesť rokov sa podľa údajov od oddelenia správy a údržby ciest v Bratislave podarilo úplne debarierizovať viac ako
680 objektov. Mesto postupne sprístupňuje aj úrady, kultúrne inštitúcie, športoviská či zastávky. Využíva rampy, výťahy, senzorové dvere, bezbariérové toalety, hmatové prvky či upravené nástupné hrany. Spolupracuje s organizáciami zastupujúcimi ľudí s pohybovým, zrakovým, sluchovým či intelektuálnym znevýhodnením a projekty posudzuje z hľadiska štandardov prístupnosti.
Podľa
Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska by pomohlo, keby mali zdravotne znevýhodnení na Slovensku zákonom stanovenú možnosť vyjadrovať sa k projektom a dávať záväzné stanoviská – to by výrazne napomohlo univerzálnemu navrhovaniu lokalít. Univerzálne prístupné či bezbariérové mesto nevznikne hneď, jednou rekonštrukciou ani jedným manuálom. Je to postupný a dlhodobý proces, v ktorom sa učia projektanti, realizátori aj samotní používatelia.
Zdroj: SITA.sk - Bratislava upravuje verejný priestor s ohľadom na ľudí so znevýhodnením © SITA Všetky práva vyhradené.