17. novembra 2025
17.11.2025 (SITA.sk) - Brutálny zásah bezpečnostných zložiek ministerstva vnútra proti študentskej manifestácii na pražskej Národnej triede pred 36 rokmi pobúril verejnosť. Do ulíc v nasledujúcich dňoch vyšli státisíce ľudí. Táto spontánna reakcia verejnosti, ktorá sa zvykne nazývať aj Nežnou revolúciou, urýchlila pád komunistického režimu vo vtedajšom Československu.
Násilný zásah proti študentom
Na pražskom Albertove sa v piatok 17. novembra 1989 zišlo asi 15-tisíc českých a slovenských študentov, aby si pripomenuli zatvorenie českých vysokých škôl nacistickým Nemeckom v roku 1939. Po skončení zhromaždenia sa veľká časť študentov spoločne vydala ulicami mesta smerom k Václavskému námestiu a dožadovali sa demokratických zmien.
Na Národnej triede im cestu z oboch strán zatarasil kordón príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, ktorí boli už od rána v pohotovosti. Demonštrantov vyzvali na rozchod a jednotky špeciálneho určenia začali demonštrantov surovo biť obuškami a zatýkať. Uzavretý priestor sa dal opustiť len cez takzvané „uličky“, v ktorých sa brutálnej bitke taktiež nedalo vyhnúť.
O násilnom policajnom zásahu proti študentom sa cez víkend verejnosť postupne dozvedala od prítomných očitých svedkov, ale aj zo zahraničného vysielania. V mníchovskom rádiu Slobodná Európa odznela aj falošná informácia o smrti jedného študenta. Oficiálnym, komunistami ovládaným médiám, ktoré o zásahu najprv mlčali a neskôr situáciu zľahčovali a skresľovali, vtedy nikto nedôveroval.
Verejnosť sa už odmietala dať zastrašiť
Obyvatelia už mesiace predtým vnímali dianie v okolitých krajinách – uvoľňovanie režimu v Maďarsku, volebný úspech opozičnej Solidarity v Poľsku či pád Berlínskeho múru v rozdelenom Nemecku. Verejnosť sa začala aktivizovať, odmietala sa už dať zastrašiť.
Na Národnú triedu, kde sa zásah odohral, chodili ľudia už od nasledujúceho sobotného rána zapaľovať sviečky. Vlna nevôle, ktorú vyvolali informácie šíriace sa medzi verejnosťou, sa už nedala zastaviť. Divadlá rušili predstavenia, študentskí lídri sa rozhodli požiadať o podporu ostatné vysoké školy. Zrodila sa myšlienka celoštátneho študentského štrajku.
V Bratislave sa v nedeľu 19. novembra stretli umelci a disidenti v budove Umeleckej besedy, kde založili hnutie Verejnosť proti násiliu. V Prahe medzitým vzniklo Občianske fórum. Dve nekomunistické hnutia, ktoré neskôr spolu so študentmi organizovali po celej krajine mohutné demonštrácie, sa postavili do čela týchto protestov.
Státisíce ľudí prišli do ulíc
Študenti bratislavských vysokých škôl sa do štrajku zapojili v pondelok ráno 20. novembra. V Bratislave sa vytvorili dve študentské centrá. Jedno na
Univerzite Komenského, druhé v budove Divadelnej fakulty
VŠMU na vtedajšej Jiráskovej (dnes Ventúrskej) ulici. V nasledujúcich hodinách sa k štrajku pripájali vysoké školy a divadlá v ďalších slovenských mestách.
V celom Československu sa začali v uliciach a na námestiach pravidelne zhromažďovať obyvatelia. Vyjadrovali solidaritu so štrajkujúcimi študentmi a hercami, požadovali spoločenské a politické zmeny. Do ulíc ich v nasledujúcich dňoch prichádzali státisíce. Totalitná moc zatiaľ zvažovala nasadenie armády a ozbrojených jednotiek Ľudových milícií proti protestujúcim.
Novembrové udalosti viedli k pádu totality v krajine
Situácia sa zmenila 23. novembra po mítingu s robotníkmi v pražskom strojárenskom podniku ČKD, na ktorom robotníci vypískali komunistického funkcionára Miroslava Štěpána a pripojili sa k demonštrujúcim na Václavskom námestí v Prahe. Československé komunistické vedenie pochopilo, že stratilo podporu „robotníckej triedy“, na ktorú sa dovtedy odvolávali.
Novembrové udalosti v roku 1989, nazývané aj Nežná revolúcia, viedli k pádu totality v krajine. Vtedajší československý federálny parlament 29. novembra 1989 zrušil ústavný článok, ktorý komunistickému režimu túto moc zabezpečoval, a umožnil tak vznik nových politických strán a politickej plurality.
Chronológia: Udalosti novembra 1989
16. novembra 1989 - asi 250 bratislavských študentov sa stretlo na Mierovom námestí, odkiaľ sa sprievod pohol smerom k Ministerstvu školstva a telesnej výchovy SR. S jeho predstaviteľmi diskutovali vysokoškoláci o potrebe demokratizácie školstva.
17. novembra 1989 - brutálny zásah polície proti pokojnej demonštrácii študentov na pražskej Národní třídě, ktorá bola uctením pamiatky študenta Jana Opletala, zavraždeného nacistami v novembri 1939, zmobilizoval celú československú spoločnosť - začala sa "nežná revolúcia". Hneď po skončení demonštrácie sa uskutočnilo niekoľko schôdzok študentov umeleckých škôl s pražskými divadelníkmi, na ktorých sa diskutovalo o spoločnom vystúpení proti režimu.
18. novembra 1989 - od rána rokovali na niektorých fakultách študenti pražských vysokých škôl o ďalšom postupe. Žiadali dôkladné vyšetrenie brutálneho zásahu na Národní třídě. Študenti DAMU a FAMU sa rozhodli začať týždenný protestný štrajk. Pridali sa k nim všetky pražské divadlá a postupne začali štrajkovať i mimopražské súbory vrátane bratislavských. Študenti vysokých škôl prijali prehlásenie, ktoré okrem iného požadovalo okamžité odstúpenie vládnych a straníckych predstaviteľov a zrušenie ústavného článku o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti.
19. novembra 1989 - v Prahe vzniká Občianske fórum (OF) a v Bratislave Verejnosť proti násiliu (VPN) ako hlavné opozičné organizácie.
20. novembra 1989 - začala sa séria demonštrácií na námestiach miest v celom Československu. Najväčšie boli na Václavskom námestí v Prahe a na Námestí SNP v Bratislave.
21. novembra 1989 - predseda komunistickej vlády Ladislav Adamec začal rozhovory s predstaviteľmi opozície.
23. novembra 1989 - v Bratislave pred zhromaždením vystúpil s prejavom
Alexander Dubček.
24. novembra 1989 - odstúpil ÚV KSČ na čele s
Milošom Jakešom, novým generálnym tajomníkom strany sa stal
Karel Urbánek.
26. novembra 1989 - uskutočnil sa mohutný míting v Prahe na Letnej. Ladislav Adamec sa stretol s hlavným predstaviteľom opozície
Václavom Havlom. Konalo sa zasadnutie ÚV KSČ, na ktorom sa rozhodovalo o potlačení revolučného hnutia vojenskou silou. Bez podpory Moskvy sa však československé vedenie na tento krok neodvážilo.
27. novembra 1989 - dvojhodinový generálny štrajk v celom Československu potvrdil vôľu občanov skoncovať s vládou jednej strany a nastúpiť cestu k demokracii.
29. novembra 1989 - Federálne zhromaždenie zrušilo ústavný článok č. 4 o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti a štáte.
začiatok decembra 1989 - začalo sa rúcanie železnej opony, drôtených zátarás okolo Československa.
10. decembra 1989 - vláda Ladislava Adamca odstúpila a vznikla nová "vláda národného porozumenia", ktorú viedol Marián Čalfa. V tento deň tiež odstúpil z funkcie prezidenta ČSSR
Gustáv Husák.
28. decembra 1989 - Federálne zhromaždenie ČSSR zvolilo za svojho predsedu Alexandra Dubčeka.
29. decembra 1989 - Federálne zhromaždenie zvolilo za nového prezidenta republiky Václava Havla. Rozhodlo tiež, že v júni 1990 budú v Československu slobodné a demokratické voľby.
Zdroj: SITA.sk - Brutálny zásah proti demonštrácii študentov v roku 1989 viedol k pádu totality, Nežná revolúcia zmenila našu krajinu © SITA Všetky práva vyhradené.
24hod.sk
