Budapešť odmieta výnimku pre ČR a SR v Lisabonskej zmluve

BRATISLAVA 13. októbra (WEBNOVINY) -

Maďarsko nebude súhlasiť, aby Európska únie udelila Českej republike a Slovenskej republike v súvislosti s Lisabonskou zmluvou výnimku. Serveru hirszerzo.hu to povedal maďarský minister zahraničia Péter Balázs. Podľa jeho názoru sa český prezident Václav Klaus pokúša blokovať dokument "za každú cenu". Skutočnosť, že na to používa citlivú tému, môže otvoriť otázky, ktoré nie sú v záujme Európskej únie, myslí si Balázs. "Lisabonská zmluva s Benešovými dekrétmi nemá nič spoločného, pretože sa zaoberá budúcnosťou, a nie minulosťou," zdôraznil šéf maďarskej diplomacie s tým, že otvorenie tejto témy by znamenalo veľký krok späť.

Český ÚS sa bude v utorok zaoberať Lisabonskou zmluvou

Český ústavný súd so sídlom v Brne sa bude v utorok verejne zaoberať sťažnosťou senátorov na Lisabonskú zmluvu. Senátori, predovšetkým z Občianskej demokratickej strany (ODS), podali pred časom na ústavný súd už druhú sťažnosť proti reformnej zmluve EÚ. Senátori tvrdia, že Lisabonská zmluva dáva EÚ prílišné právomoci, čím obmedzuje zvrchovanosť ČR. Dokument už prešiel v Česku oboma parlamentnými komorami a čaká sa už len na podpis prezidenta. Česká republika je tak poslednou krajinou EÚ, ktorá zmluvu ešte neratifikovala.

Skupina senátorov od ústavného súdu očakáva posúdenie toho, či "sa ratifikáciou Lisabonskej zmluvy z Európy nestane štát". Prenášanie právomocí na iný štátny útvar je totiž podľa českej ústavy nemožné. Ústavný súd by mal preto rozhodnúť, či Česká republika zostane po ratifikácii dokumentu aj naďalej zvrchovaným, jednotným a demokratickým štátom. Senátori chcú tiež posúdiť nové funkcie európskeho súdneho dvora, ktorému reformná zmluva EÚ rozširuje právomoci.

Český prezident Václav Klaus vo svojom stanovisku k Lisabonskej zmluve, ktoré zaslal ústavnému súdu, upozorňuje predovšetkým na prijímanie európskeho práva väčšinovým systémom, čo je podľa neho "typickým atribútom federálneho štátu". Prezident tiež ústavných sudcov upozorňuje na to, že v Lisabonskej zmluve nejde o prenos právomocí na medzinárodnú organizáciu, ale na skupinu štátov, ktoré môžu Českú republiku prehlasovať. Reformná zmluva podľa Klausa znamená faktickú stratu základných znakov suverenity, čo sa nikdy nestalo predmetom verejnej diskusie. Česká vláda Jana Fischera naopak vo svojom stanovisku uviedla, že Lisabonskú zmluvu aj jej jednotlivé ustanovenia považuje za zlučiteľnú s ústavným poriadkom ČR.

Klaus minulý týždeň oznámil, že pre ČR žiada trvalú výnimku z Charty základných práv EÚ, ktorá je súčasťou Lisabonskej zmluvy. Výnimka má chrániť platnosť Benešových dekrétov a zabránil tak ďalším majetkovým požiadavkám Nemcov odsunutých zo sudetskej oblasti po druhej svetovej vojne.

Ústavný súd podľa Fischera v utorok o Lisabone nerozhodne

Český premiér Jan Fischer v pondelok povedal, že podľa jeho názoru ústavný súd v utorok nerozhodne o sťažnosti senátorov na Lisabonskú zmluvu. Podľa premiéra po utorkovom zasadnutí kabinetu ústavní sudcovia len rozhodnú o ďalšom termíne rokovania, konečný verdikt však nepadne. "Nechcem však špekulovať o žiadnom termíne ústavného súdu," uviedol po zasadnutí kabinetu Fischer.

Predseda vlády tiež pripomenul, že medzi Prahou a švédskym predsedníctvom Európskej únie sa tvorí text, ktorým by sa vyhovelo požiadavkám prezidenta Václava Klausa na výnimku z Charty základných práv EÚ pre Českú republiku. To je "druhý príbeh" týkajúci sa ratifikácie, dodal Fischer.

Český ústavný súd so sídlom v Brne sa bude v utorok verejne zaoberať sťažnosťou senátorov na Lisabonskú zmluvu. Senátori, predovšetkým z Občianskej demokratickej strany (ODS), podali pred časom na ústavný súd už druhú sťažnosť proti reformnej zmluve EÚ. Senátori tvrdia, že Lisabonská zmluva dáva EÚ prílišné právomoci, čím obmedzuje zvrchovanosť ČR. Dokument už prešiel v Česku oboma parlamentnými komorami a čaká sa už len na podpis prezidenta. Česká republika je tak poslednou krajinou EÚ, ktorá zmluvu ešte neratifikovala.

Skupina senátorov od ústavného súdu očakáva posúdenie toho, či "sa ratifikáciou Lisabonskej zmluvy z Európy nestane štát". Prenášanie právomocí na iný štátny útvar je totiž podľa českej ústavy nemožné. Ústavný súd by mal preto rozhodnúť, či Česká republika zostane po ratifikácii dokumentu aj naďalej zvrchovaným, jednotným a demokratickým štátom. Senátori chcú tiež posúdiť nové funkcie európskeho súdneho dvora, ktorému reformná zmluva EÚ rozširuje právomoci.

SITA/MEDIAFAX