28. septembra 2026

28.9.2026 (SITA.sk) - Problém môže nastať aj vtedy, keď má majiteľ nehnuteľnosť poistenú.
Búrka môže za pár minút poškodiť strechu, rozbiť okná, zničiť solárne panely či vytopiť domácnosť. Náklady na opravy sa pritom môžu vyšplhať na
desiatky tisíc eur. Problém môže nastať aj vtedy, keď má majiteľ nehnuteľnosť poistenú. Ak totiž poistná suma nezodpovedá jej súčasnej hodnote, pri veľkej škode nemusí poisťovňa uhradiť všetky náklady.
Škody po búrke
Silné búrky, ktoré v uplynulom období zasiahli Bratislavu aj ďalšie časti Slovenska, po sebe zanechali poškodené strechy, popadané stromy a zatopené domácnosti. Jedna z poisťovní po týchto udalostiach evidovala viac ako
400 škôd v predpokladanej hodnote približne 1,2 milióna eur. Najvyššia nahlásená škoda dosiahla takmer
40-tisíc eur.
Podobné škody však nevznikajú iba na západe krajiny. V okrese Košice vietor strhol strechu rodinného domu a spôsobil škodu približne
25-tisíc eur. V okrese Prešov poškodená časť strechy zasiahla aj komín, balkón a solárne panely, pričom odhadované náklady na opravu dosiahli približne
15-tisíc eur. Výrazné škody môže spôsobiť aj voda. V jednom prípade po záplave rodinného domu poistné plnenie presiahlo
50-tisíc eur, v ďalšom povodeň poškodila oplotenie a terasu a plnenie dosiahlo
30-tisíc eur.
Podľa produktového manažéra
Tatra banky Matúša Bednára patria medzi najčastejšie následky búrok poškodené alebo strhnuté strechy, zatečené podkrovia a obytné priestory, rozbité okná, žalúzie a vonkajšie rolety, zničené ploty, poškodené solárne panely či škody po páde stromov a konárov. Nie všetky následky navyše musia byť viditeľné okamžite. Voda prenikajúca cez poškodenú strechu môže neskôr poškodiť steny, podlahy, nábytok alebo ďalšie vybavenie domácnosti.
Poistné prípady
Živelné udalosti pritom nepatria medzi úplne výnimočné poistné prípady. Podľa údajov Tatra banky približne každá tretia nahlásená poistná udalosť súvisí so živlami a živelné škody predstavujú približne tretinu objemu vyplatených poistných plnení.
Samotná existencia poistky však ešte neznamená, že domácnosť má majetok dostatočne chránený. Dôležitá je najmä poistná suma. Práve na podpoistenie upozorňuje aj Union. Jeho odborníci evidujú prípady, keď bola nehnuteľnosť poistená na výrazne nižšiu sumu, než zodpovedala jej skutočnej hodnote.
„Po nedávnej búrke a víchrici na východe Slovenska sme u nás riešili skutočne exemplárny prípad, kedy našim klientom víchrica vážne poškodila strechu na rodinnom dome s rozlohou 300 štvorcových metrov. Dom však mali poistený len na 15-tisíc eur! Táto suma im bohužiaľ nestačila ani na odstránenie vzniknutých škôd,“ uvádza Tomáš Žitňanský z oddelenia posudzovania škodových udalostí Union poisťovne.
Iný prípad podľa neho ukázal opačnú situáciu. Búrka v auguste poškodila strechu bytového domu v Bratislave a škoda dosiahla
120-tisíc eur. Keďže bytový dom bol poistený na poistnú sumu zodpovedajúcu jeho východiskovej hodnote, vlastníci mohli strechu opraviť bez finančného príspevku a bez čerpania fondu opráv, keďže náklady na opravu pokrylo poistné plnenie.
Kedy vzniká podpoistenie?
Riziko podpoistenia sa týka najmä starších poistných zmlúv. Za roky sa totiž môže zmeniť hodnota samotnej nehnuteľnosti, ale aj náklady na jej opravu či obnovu.
„Zdraželi stavebné materiály, práca remeselníkov, nafta či energie. To všetko sa premieta do nákladov na výstavbu nehnuteľností, opravu alebo obnovu poškodeného bývania. Suma, ktorá pred desiatimi rokmi mohla postačovať na výstavbu nového bývania či rozsiahlu opravu, dnes jednoducho stačiť nemusí,“ vysvetľuje
hovorkyňa Union poisťovne Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
Podpoistenie vzniká vtedy, keď je poistná suma nižšia ako skutočná hodnota poisteného majetku. V takom prípade môže byť pri poistnej udalosti plnenie nižšie než náklady potrebné na odstránenie škody. Ilustračný príklad Tatra banky pracuje s domom v hodnote
300-tisíc eur, ktorý je poistený iba na
150-tisíc eur. Ak by na ňom víchrica spôsobila škodu
40-tisíc eur a plnenie by sa krátilo v rovnakom pomere, poisťovňa by uhradila
20-tisíc eur a ďalších
20-tisíc eur by musel zaplatiť majiteľ. Konkrétne plnenie však vždy závisí od poistnej zmluvy, poistných podmienok a okolností škody.
Na problém upozorňuje aj modelový prepočet Unionu. Pri rodinnom dome s rozlohou 150 štvorcových metrov v Prešove a poistnej sume
350-tisíc eur vychádza základné poistenie podľa poisťovne na
76,98 eura ročne. Ak by majiteľ poistnú sumu znížil na
196-tisíc eur, ročné poistné by kleslo na
45,07 eura, teda približne
o 2,66 eura mesačne. Pri škode vo výške
50-tisíc eur by však pri krátení plnenia v rovnakom pomere poisťovňa uhradila približne
28-tisíc eur. Rozdiel by tak predstavoval
22-tisíc eur. Ide o modelový príklad, konkrétne podmienky sa môžu podľa poistnej zmluvy líšiť.
Poistnú zmluvu sa preto oplatí pravidelne skontrolovať, minimálne raz za dva roky. Ešte dôležitejšia je kontrola po rekonštrukcii, prístavbe, výmene strechy či okien, inštalácii solárnych panelov alebo inom výraznom zhodnotení nehnuteľnosti. Skontrolovať treba nielen poistnú sumu, ale aj rozsah krytých rizík, limity, spoluúčasť a výluky. Rozhodujúce je konkrétne znenie zmluvy a poistných podmienok.
„Klient môže mať pocit, že urobil všetko správne – majetok má predsa poistený a poistné si pravidelne platí. To, že má poistnú zmluvu už celé roky v zásuvke a medzitým kompletne zrekonštruoval svoj dom, však v prípade poistnej udalosti môže znamenať veľký problém,“ upozorňuje Tomáš Žitňanský.
Nahlásenie poisťovni
Ak už búrka škodu spôsobí, prvá musí byť bezpečnosť. K poškodenej konštrukcii, spadnutému elektrickému vedeniu či zaplaveným elektrickým zariadeniam sa netreba približovať. Keď je situácia bezpečná, treba podľa možností zabrániť ďalšiemu zväčšovaniu škody, všetko dôkladne odfotografovať alebo natočiť a spísať poškodené veci. Užitočné môžu byť aj faktúry, doklady o kúpe, záručné listy či staršie fotografie.
Následne treba škodu čo najskôr nahlásiť poisťovni a pri opravách alebo odstraňovaní poškodených vecí postupovať podľa jej pokynov. Ak je nevyhnutné zasiahnuť okamžite z bezpečnostných či hygienických dôvodov, stav pred zásahom treba čo najlepšie zdokumentovať.
Poistenie teda nie je vec, ktorú stačí uzavrieť a potom na ňu roky zabudnúť. Hodnota nehnuteľnosti, jej vybavenia aj náklady na opravy sa menia. Ako upozorňuje Beáta Dupaľová Ksenzsighová z Unionu,
„najhorší čas na kontrolu poistnej sumy je deň po búrke“. Vtedy už môže byť neskoro zisťovať, že poistná suma nezodpovedá tomu, čo by dnes stálo obnovenie poškodeného domu či bytu.
Zdroj: SITA.sk - Búrka môže zničiť strechu aj za pár minút. Prečo nemusí poistka pokryť celú škodu? © SITA Všetky práva vyhradené.