Chobotnice, kraby či homáre by sa mohli zaradiť medzi cítiace tvory

Chobotnice, kraby a homáre dokážu pociťovať bolesť a strach či rozpoznať, keď sa im ubližuje. Vyplýva to zo štúdie výskumníkov z Londýnskej školy ekonómie a politických vied (LSE), prostredníctvom ktorej sa vedci usilujú presvedčiť vládu v Londýne, aby pridala tieto živočíchy na zoznam organizmov chránených pripravovanou legislatívou, informovala v nedeľu agentúra DPA.


Podľa britskej vlády tento objav znamená, že zmienené organizmy by mali byť v rámci navrhovaného britského zákona o ochrane zvierat považované za cítiace tvory. Táto právna norma je navrhnutá tak, aby zabezpečila, že budúce zákony budú klásť vysoké nároky na to, aby sa zvieratám a živočíchom zaistili optimálne životné podmienky.

Ako uvádza DPA, britská vláda si objednala nezávislú štúdiu, ktorú vykonali vedci z LSE, keďže desaťnožce z radu kôrovcov – vrátane krabov, homárov a rakov –, ako aj hlavonožce vrátane chobotníc, kalmárov a sépií doteraz neboli podľa pripravovaného britského zákona o ochrane zvierat považované za cítiace tvory. Predmetný návrh zákona sa na tieto organizmy nevzťahoval ani napriek tomu, že tieto živočíchy majú vyvinutý komplexný centrálny nervový systém – jeden z kľúčových znakov schopnosti vnímať.

Britské ministerstvo životného prostredia, potravinárstva a vidieckych záležitostí (Defra) tak predloží k spomínanému návrhu zákona, ktorý bude prechádzať v parlamente schvaľovacím procesom, pozmeňujúci návrh. "Tento dodatok pomôže odstrániť veľkú nezrovnalosť: chobotnice a iné hlavonožce sú v rámci vedy chránené už roky, no mimo nej sa im doteraz žiadnej ochrany nedostávalo. Jedným zo spôsobov, ako môže Spojené kráľovstvo napredovať v oblasti zabezpečenia optimalizácie životných pocitov živých organizmov, je ochrana týchto bezstavovcov, ktoré ľudia častokrát úplne ignorovali," uviedol Jonathan Birch z LSE, ktorý je hlavným výskumným pracovníkom predmetnej štúdie.

Autori štúdie sa tiež vyslovili proti mnohým praktikám týkajúcim sa obchodovania s týmito živočíchmi, ktoré vplývajú na ich životné pocity. Ide napríklad o predaj živých kôrovcov neškoleným a neodborným pracovníkom či extrémne metódy zabíjania týchto tvorov, ako je varenie zaživa bez predošlého omráčenia.

Podľa britského rezortu životného prostredia však tieto zistenia vedcov a s nimi súvisiace pripravované legislatívne zmeny nebudú mať na rybolov alebo reštauračný priemysel priamy vplyv. Sú totiž navrhnuté tak, aby skôr do budúcna "kládli dôraz na životné pocity živých organizmov".