Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

16. augusta 2018

Od úmrtia rímskokatolíckeho kňaza Andreja Hlinku uplynulo 80 rokov



Andrej Hlinka bol vedúcou osobnosťou slovenského národného hnutia, jedným zo signatárov Martinskej deklarácie a tiež spoluautorom Memoranda národa slovenského. ...



Zdieľať
Andrej Hlinka Foto: TASR/archív
Ružomberok/Bratislava 16. augusta (TASR) – Andrej Hlinka bol vedúcou osobnosťou slovenského národného hnutia, jedným zo signatárov Martinskej deklarácie a tiež spoluautorom Memoranda národa slovenského. Vo štvrtok 16. augusta uplynie 80 rokov od úmrtia rímskokatolíckeho kňaza.


Andrej Hlinka sa narodil 27. septembra 1864 v Černovej (dnes mestská časť Ružomberku). Jeho otec Andrej Sidor bol pltníckym faktorom (hlavným pltníkom, priezvisko Hlinka začal používať až keď sa oženil). Mladý Hlinka mal 8 súrodencov (štyroch z prvého otcovho manželstva, štyroch z druhého manželstva). Študoval na piaristickom gymnáziu v Ružomberku (1877-1880), na vyššom gymnáziu v Levoči (1881-1883). V roku 1883 ho prijali za klerika diecézneho seminára v Spišskej Kapitule. Tu absolvoval štúdium teológie. Upozorňoval na obmedzovanie používania slovenčiny v seminári a už vtedy prejavoval slovenské a slovanské cítenie. Za kňaza bol vysvätený 19. júna 1889. Ako kaplán pôsobil v Zakamennom-Kline na Orave, Liptovských Kľačanoch a Tvrdošíne. V roku 1892 sa dostal na faru v liptovských Troch Sliačoch. Zakladaním rôznych spolkov (spolok striedmosti, spolok úverný a potravinový) a organizovaním prednášok sa snažil o zlepšenie sociálnych pomerov farníkov. V tomto období sa začal zapájať do politického života. Podporoval program Uhorskej ľudovej strany (Néppárt), ktorá sľubovala riešiť postavenie nemaďarských národov Uhorska.

V marci 1905 ho zvolili za farára v Ružomberku. Súčasne sa stal členom mestského zastupiteľstva, v ktorom poukazoval na korupciu a mrhanie s mestskými financiami. V decembri 1905 spoluzakladal Slovenskú ľudovú stranu (SĽS). Strana vystupovala s programom všeobecného a rovného volebného práva, zrušením liberálnych cirkevných zákonov, uskutočnením národnostného zákona a bojovala proti úžere a vysťahovalectvu. Pred parlamentnými voľbami v máji 1906, Hlinka verejne podporil kandidatúru Vavra Šrobára. Bol pre to suspendovaný (4. mája 1906) a obvinený zo svätokupectva pri získaní ružomberskej fary (18. júna 1906). O pár dní neskôr (27. júna 1906) bol uväznený v Ružomberku. V politickom procese (november-december 1906) označili jeho vystúpenia za základné práva slovenského národa za poburovanie Slovákov proti Maďarom. Bol odsúdený na dva roky a peňažný trest. Ešte pred nástupom do väzby (30. november 1907) založil Ľudovú banku (jej predsedom sa stal v roku 1910) a v jeho rodnej obci došlo ku krvipreliatiu.

V Černovej sa 27. októbra 1907 posväcoval nový kostol a domáci očakávali, že na tejto slávnosti bude prítomný aj Hlinka (termín bol zámerne vybraný, aby sa jej nemohol zúčastniť, v tom čase bol v Čechách). Pri pokuse o násilnú vysviacku uhorskí žandári strieľali do prítomných a usmrtili 15 ľudí. Táto udalosť odhalila pred celým svetom útlak slovenského národa. Hlinka si svoj trest odpykal vo väzení v uhorskom Segedíne v období od 30. novembra 1907 do 10. februára 1910. Počas väzby bol v Bratislave v máji 1908 ďalší proces, kde ho odsúdili na ďalší rok a pol a finančnú pokutu. Celkový trest mu upravili na dva roky a deväť mesiacov. Vo väzení prekladal do slovenčiny Starý zákon, ktorý neskôr vydal Spolok sv. Vojtecha (1926). Vo Vatikáne Kongregácia snemu rozhodla vo februári 1909 aj o neplatnosti jeho suspenzácie.

V roku 1894 sa narodil v Černovej (časť Ružomberku) politik, katolícky kňaz, náboženský spisovateľ, zakladateľ a predseda Slovenskej ľudovej strany (neskôr HSĽS) ANDREJ HLINKA, významná postava slovenského politického života v prvej polovici 20. storočia a hlavný predstaviteľ slovenského autonomistického hnutia. Zomrel 16.8.1938. Foto: TASR/Archív


Pôsobil aj vo vedení Slovenskej národnej strany (SNS). Po roztržkách so slovenskými evanjelikmi a liberálmi však stranu opustil. V júli 1913 obnovil v Žiline SĽS a stal sa jej predsedom. V Ružomberku založil kníhtlačiareň Lev. Jej úlohou bolo nábožensky, kultúrne a národne formovať slovenského človeka. Bol spoluzakladateľom Slovenskej národnej rady (SNR), ktorá sa v Martine 30. októbra 1918 vyslovila za vznik česko-slovenského štátu. Po vzniku Československej republiky (ČSR) však ostro kritizoval zánik slovenských reprezentatívnych orgánov a neriešenie štátoprávneho postavenia Slovenska v spoločnej republike. Požadoval autonómiu na základe výsledkov Pittsburskej dohody z mája 1918. Keď sa odpor voči autonomistickému hnutiu zo strany vlády na Slovensku zosilnil, tajne vycestoval v roku 1919 na mierovú konferenciu do francúzskeho Paríža, aby informoval o práve Slovákov na samosprávu. Po návrate domov bol zaistený a sedem mesiacov väznený v Čechách. Prepustili ho až koncom apríla 1920, keď bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia (NZ) ČSR v Prahe.

Od roku 1920 bol Andrej Hlinka predsedom Spolku sv. Vojtecha. V roku 1924 dostal titul pápežského komorníka, v roku 1927 sa stal apoštolským protonotárom. V roku 1925 sa SĽS premenovala na Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu (HSĽS). Bol jej poslancom v pražskej poslaneckej snemovni a v rokoch 1921-1938 predsedom jej parlamentného klubu. Prežil niekoľko pokusov o atentát (1919 fara Ružomberok, 1921 zhromaždenie v Krupine a i.).

Počas svojej štyridsaťpäťročnej publikačnej činnosti napísal stovky článkov a prejavov. Publikoval ich v Národnom hlásnikovi, Katolíckych novinách, Slovenských novinách, Národných novinách. Písal aj pod pseudonymami Kostolan, Lipták, Mešťan, Výborník. V roku 1901 založil a redigoval mesačník Ľudové noviny. V rokoch 1917-1938 bol hlavným redaktorom mesačníka Duchovný pastier, po obnovení SĽS založil v roku 1919 týždenník a v roku 1920 denník Slovák. Je autorom brožúry Ako založíme gazdovsko-potravný spolok? (1895), zostavil a vydal spevník Vianočné piesne (1901), modlitebnú knižku Nábožný kresťan (1905), Modlitebnú knižku a cirkevný katolícky spevník (1921). Je autorom Katolíckej autonómie (samosprávy) v Uhorsku (1899), zostavil spevník Nábožné katolícke dieťa a Cirkevný katolícky spevníček s modlitbami pre dietky (1920), v roku 1931 napísal Hodegussacerdotis. Sprievodca kňaza pri najnutnejších cirkevných obradoch. Z maďarčiny preložil dielo Antala Szuzaia: Apológia čili sústavná obrana základných právd katolíckej viery (1924). Posmrtne vyšli Zápisky z Mírova (1941, písal ich počas väzenia v Čechách), z jeho výrokov bola zostavená kniha Iskry. Slová A. Hlinku (1943).

Andrej Hlinka zomrel 16. augusta 1938 v Ružomberku. Jeho pozostatky boli najskôr uložené na miestnom cintoríne, 31. októbra 1939 ich slávnostne preniesli do mauzólea pri farskom kostole. Po jeho smrti boli po ňom pomenované organizácie Hlinkova mládež a Hlinkova garda. V marci 1945 dal vtedajší minister vnútra Alexander Mach príkaz previezť rakvu s balzamovaným telom Hlinku do Bratislavy (vláda sa obávala postupujúcich sovietskych vojsk). Rakva mala byť údajne týždeň v prezidentskom paláci, neskôr bola uložená v katakombách Dómu sv. Martina v Bratislave. Koncom päťdesiatych rokov minulého storočia ju mali odtiaľ traja kňazi vyniesť a umiestniť na neznáme miesto v blízkom okolí Bratislavy.

Po roku 1948 patril Andrej Hlinka medzi tie slovenské osobnosti, ktoré mali byť vymazané z historickej pamäti národa. Verejne sa o ňom mohlo hovoriť až po roku 1989.

Na počesť Andreja Hlinku boli v roku 1938 vydané medaily a odznaky s jeho portrétom. Jednou z prvých mincí v roku 1939, ktoré dal do obehu tzv. Slovenský štát, bola päťkorunová minca s jeho podobizňou a heslom "Za Boha život, za národ slobodu!". Dňa 25. apríla 1939 schválil Slovenský snem zákon č. 83/1939 Sl.z., podľa ktorého sa A. Hlinka zaslúžil o slovenský národ. Táto veta bola vytesaná do kameňa a umiestnená v budove snemu. Jeho portrét zdobil aj 1000 korunovú slovenskú bankovku vydanú v roku 1993. Hlinkove zásluhy ocenili aj poslanci Národnej rady SR, ktorí 26. októbra 2007 schválili zákon č. 531/2007 Zb.z o zásluhách A. Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku.

Mincovňa Kremnica vydala v roku 2014 pamätnú medailu "Andrej Hlinka" pri príležitosti 150. výročia narodenia tohto významného národovca, publicistu a rímskokatolíckeho kňaza. V tom istom roku vydala Slovenská pošta známku venovanú tejto významnej osobnosti moderných slovenských dejín. Jej nominálna hodnota bola 0,80 eura.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Dokument Mečiar zaradili do výberu na nominácie na Európske filmové ceny
<< predchádzajúci článok
Na Szigete sa stretlo viac ako 565.000 fanúšikov z celého sveta