Elita v slovenskej chémii nežiarila, Handzuš vidí Soči negatívne

Soči 18. februára (TASR) - Dať v štyroch zápasoch 5 gólov, to na úspech môže stačiť napríklad vo futbale. V hokeji za určitých okolností.


Slovenskí hokejisti ich nevyužili a na olympijskom turnaji skončili na predposlednom 11. mieste. Ich celkový gólový účet v Soči znie - 5:16...

Pre národ, ktorý žije hokejom, to je priam pohroma. Nečudo, že sklamaný rutinér Michal Handzuš, ktorý nemohol byť ako prvý center sám so sebou spokojný, po kvalifikačnom vyradení Čechmi vyhlásil: "Mužstvo ukázalo charakter, ale celkovo vieme, že sme nehrali dobre. Ešteže aspoň tá tretia tretina bola taká, že sa na ňu dalo pozerať. Bola naša posledná na turnaji, bohužiaľ výkon v nej prišiel neskoro. Mali sme na turnaji veľké výpadky a špeciálne na olympiáde, kde sú najlepší hráči sa musí hrať 60 minút. Každé striedanie musí mať systém, lebo všetky kvalitné mužstvá vedia chyby využiť. Mojím pocitom je sklamanie a hodnotím to negatívne."

Mužstvo malo ozajstné výpadky v obrane a len málo zábleskov v ofenzíve. Teda ozaj nesystémové fungovanie. Góly, vlastne všetky do jedného boli v konečnom dôsledku jalové. Prvý zásah je iba čestný úspech pri debakli 1:7, druhý v poslednej minúte zápasu za stavu 0:3. A tri utorňajšie? Padli v play off zápase s priebežným skóre 0:4. Medzi druhým a tretím kusom uplynulo 104 hracích minút, teda takmer päť tretín a jedno predĺženie.



Tie okolnosti... Slovenský tím odhalil mentálne a aj fyzické slabiny súpera, ktorý ani dovtedy na turnaji nepresvedčil. Lenže dovoliť trápiacemu sa protivníkovi vyhrať prvú tretinu 3:0, to "pani Šťastena" trestá.

"Prišli sme sem pre niečo iné. Ale prehrali sme si to sami, lebo sme prvú polovicu zápasu prespali. Česi majú svoju kvalitu, ale nemôžem ich takto nechať ujsť. Potom sme síce ukázali, že hokej hrať vieme, ale už bolo neskoro," povedal pre TASR Tomáš Surový, ktorého netešil ani jeho pekný tretí gól.



Na záver základnej fázy si hráči pochvaľovali, že odohrali výborný zápas proti Rusku. Nedali gól ani v nájazdoch a za prehru dostali formálny bod to tabuľky. Tzv. úspech proti nadupanej "zbornej", ktorej hráči boli emocionálne vyčerpaní a v prvej tretine aj "tvrdí" po asi 19 hodinách od fantastického zážitkového duelu s USA. Navyše slovenský tím v zápase proti Rusom "objavil" Jána Laca. Hrdina zo strieborných Helsínk chytal dobre aj proti Čechom, tí však boli efektívnejší ako Rusi.

Nie, v brankároch podstata problému nebola, aj keď Jaroslav Halák v prvých dvoch zápasoch zaostal za očakávaniami. No chýry predstihli realitu najmä v ofenzívnych radoch. Marián Hossa ako hviezda NHL bol síce viditeľný, ale zďaleka nie výrazný nositeľ výkonnosti. Zo špičkového obojsmerného hráča sa v Soči kvalitne predstavila iba jeho defenzívna a konkrétne bekčekingová zručnosť. Dopredu svoju hokejovú excelenciu predstavil zhruba iba v 15-minútovej fáze na prelome druhej a tretej tretiny proti Česku. Takpovediac v najdôležitejšom momente, ale v takom, v ktorom bolo popri snahe a kvalite treba aj kopec supernaturálneho šťastia a to neprišlo.



Tomáš Tatar podobne. Naznačil svoju formu z NHL len v prvých 21 minútach na šampionáte a v záverečnej tretine proti Česku. "Je veľmi nepríjemné prehrávať so súperom ako Rusko o štyri góly. Potom sme zabojovali a ja som veril, že vyrovnáme. Išli sme plne do ofenzívy, mali sme tam aj šance a keby to tam padlo, možno by sa súper rozsypal. Ale zase treba povedať, že si to strážili, boli o ten gól vpredu," uznal Tatar..

Je mladý, jeho najvýkonnejšie roky by ešte len mali prísť, ale po góle Američanom akoby sa na dlhý čas prispôsobil sivosti celotímového prejavu. Mužstvo si komplikovalo situáciu, hráči často zbytočne vozili puky, inokedy naopak strieľali ešte pred nastaním situácie, v ktorej by mohli byť pohotoví. Kolmá akcia neprítomná a ako to po Američanoch trefne pomenoval Marián Hossa - útočiť treba s pukom na hokejke.



Ani obrancovia neočarili, Zdeno Chára len v záverečnej tretine celého pôsobenia, keď sa evidentne "napajedil". Ináč on a predovšetkým niektorí jeho kolegovia robili na beku chyby, vyplývajúce z ťažkopádnych herných štruktúr, neboli to iba individuálne hrúbky. Je zrejmé, že v spoľahlivosti, v rozohrávke a v presilovkovej streľbe mužstvu citeľne chýbali obrancovia Ľubomír Višňovský a Dominik Graňák, ale otázne je, ako by ich ofenzívne kvapky boli zužitkovali útočníci. Takisto sa natíska otázka - dokážu elitní slovenskí hokejisti, ktorí žiaria v kluboch po boku severoamerických borcov a európskych hviezd, byť lídrami v našineckej chémii, od ktorej si tak veľa sľubovali tréner Vladimír Vůjtek a generálny manažér Otto Sýkora?


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR