Integrácia nebude bezbolestná

  „Členovia DS získajú v SDKÚ lepšiu príležitosť, ako majú dnes,“ domnieva sa predseda strany Mikuláš Dzurinda. Zjednotenie obidvoch strán, ktoré majú „takmer identické“ programy, podľa neho navyše uľahčí rozhodovanie voličov.
Bodku za zlučovacím procesom však dá až mimoriadny kongres SDKÚ 21. januára 2006. Po zlúčení vznikne SDKÚ-DS. Podľa politológa Grigorija Mesežnikova môže integrácia prospieť SDKÚ - do istej miery sa tým „vyčistí“ priestor na pravici. Nezanedbateľný bude tiež voličský prínos: „Predpokladám, že DS má vyšší počet voličov, ako ukazujú prieskumy verejnej mienky,“ tvrdí Mesežnikov s tým, že značná časť potenciálnych voličov DS sa zaradila medzi „nerozhodnutých“ alebo nevoličov. Napriek tomu sa však domnieva, že zjednotenie nemusí byť celkom hladký a bezrizikový proces. Môže totiž vzniknúť napätie  pri zaraďovaní členov DS do štruktúr strany - podobne, ako to bolo v prípade Smeru po zlúčení s menšími ľavicovými stranami. Druhým zdrojom problémov môžu byť určité programové rozdiely. „Programy SDKÚ a DS sú veľmi podobné, ale nie sú identické,“ tvrdí Mesežnikov. DS je podľa neho občianska pravicová strana, kým SDKÚ vznikla z časti kresťanských demokratov a liberálov, ktorí však neprišli z prostredia občianskej pravice.